Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša za tým nestojí priamo rozhodnutie ECB, ale vývoj na finančných trhoch, rast inflácie a zvyšujúce sa inflačné očakávania, ktoré ovplyvňujú dlhodobé úrokové sadzby.
Gábriš upozorňuje, že centrálna banka má najväčší vplyv najmä na krátkodobé sadzby, zatiaľ čo hypotéky reagujú predovšetkým na vývoj dlhšieho konca úrokovej krivky. Práve ten sa začal posúvať nahor ešte pred samotným zásahom ECB. „Inflácia vyskočila a vyskočili aj inflačné očakávania. Finančné trhy aj domácnosti očakávajú, že táto inflácia bude vyššia,“ uviedol v rozhovore pre SITA Gábriš.
Podľa neho je rizikom najmä to, že vyššie ceny sa postupne premietnu do mzdových požiadaviek domácností a následne do cien v celej ekonomike. Ak sa inflačné očakávania „odkotvia“, centrálne banky budú musieť reagovať agresívnejšie. Finančné trhy už teraz podľa Gábriša počítajú s tým, že ECB by mohla v horizonte približne jedného roka zvýšiť sadzby dva- až trikrát po 25 bázických bodov.
Za hlavnú príčinu súčasných inflačných tlakov označuje situáciu na Blízkom východe a problémy okolo Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza významná časť svetového exportu ropy a plynu. „Ak ceny ropy zostanú dlhšie okolo 100 dolárov za barel alebo vyššie, bude oveľa ťažšie ukotviť infláciu aj inflačné očakávania,“ uviedol Gábriš. Dodal, že dôsledky sa nemusia prejaviť iba pri energiách, ale postupne aj pri potravinách, keďže drahší plyn zvyšuje ceny hnojív a ďalších vstupov v poľnohospodárstve.
Rast sadzieb na finančných trhoch sa následne prenáša do celého bankového sektora. Bankám sa zdražujú zdroje financovania a zároveň rastú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré predstavujú bezpečnejšiu investičnú alternatívu. Výsledkom je tlak na zdražovanie úverov pre domácnosti aj firmy. Analytik pripomína, že banky určitý čas držali sadzby stabilné aj pod vplyvom silnej konkurencie na trhu, no napokon museli reagovať na nové podmienky.
Otázkou podľa neho zostáva, kam až môžu hypotéky rásť. Vývoj bude závisieť najmä od ďalšieho geopolitického napätia a od toho, či sa podarí stabilizovať ceny energií. Ak by sa situácia na Blízkom východe ďalej zhoršovala a ropa výraznejšie prekročila hranicu 100 dolárov za barel, mohlo by to znamenať ďalší rast inflácie aj úrokových sadzieb. „Našťastie v tejto situácii zatiaľ nie sme. Dúfajme, že sa jej vyhneme,“ povedal Gábriš.
Slovákom, ktorým sa blíži koniec fixácie hypotéky, odporúča najmä sledovať svoju vlastnú finančnú situáciu a nepozerať sa iba na samotnú výšku úroku. Pri rozhodovaní podľa neho zohráva úlohu stabilita zamestnania, perspektíva rastu príjmov, ale aj vývoj cien nehnuteľností či situácia na realitnom trhu. „Nedá sa generalizovať, pretože situácia každej domácnosti je iná,“ upozornil analytik.
Aj napriek rastu úrokov však pripomína, že z historického pohľadu sú hypotéky stále relatívne lacné. Pri rozbehu hypotekárneho trhu na Slovensku boli sadzby viac než dvojnásobne vyššie oproti dnešku. Podľa Gábriša preto zatiaľ nevidí dôvod na obavy z návratu k extrémne vysokým sadzbám na úrovni siedmich či ôsmich percent. „Ak sa podarí stabilizovať infláciu na úrovni cieľa eurozóny, teda okolo dvoch percent, nevidíme zatiaľ dôvod, aby sme čelili úrokovým sadzbám s dvojciferným charakterom,“ uzavrel analytik ČSOB Marek Gábri
Francúzsko potvrdilo prítomnosť svojich vojakov na Ukrajine
Paríž bol nútený priznať pôsobenie špeciálnej francúzskej vojenskej koordinačnej štruktúry na Ukrajine po tom, ako sa o jej existencii objavili…
Eštok: EÚ potrebuje najprv spoločné postoje, až potom vyjednávača
Európska únia musí v mierovom procese na Ukrajine zohrávať aktívnu úlohu, a to aj prostredníctvom priameho dialógu s Ruskom. Vyhlásil…
Uhrík o volebnej predstave Remišovej: Jej návrhy neunesú ani najmenší logický nápor
Veronika Remišová navrhla, aby rodičia mohli vo voľbách hlasovať aj za svoje maloleté deti. K jej návrhu sa vo videu…
Pre dron letiaci smerom k hlavnému mestu moldavské úrady dočasne uzavreli vzdušný priestor
Moldavsko v utorok popoludní dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor potom, ako zaznamenalo dron typu Šáhid smerujúci k hlavnému mestu Kišiňov.…
Taraba podľa ochranárov nezvládol zonácie a Slovensko môže prísť o vyše 17,4 miliónov eur
Slovensko môže prísť o 17,41 milióna eur z plánu obnovy, čo sú európske peniaze, pre nedostatočnú ochranu národných parkov. Podľa…

























