Samozvaní „overovatelia faktov“ dostávajú ranu za ranou. K Facebooku sa pridáva Google

Podľa kópie listu, ktorý sa podarilo získať agentúre Axios, spoločnosť Google oznámila Európskej komisii, že napriek požiadavkám nového zákona EÚ nebude pridávať do svojich výsledkov vyhľadávania a do videí na platforme YouTube prvky “overovania faktov“( tzv. fact-checker) a ani ich nebude používať pri zaraďovaní alebo odstraňovaní obsahu.

Fact-checker

Overovatelia faktov podľa požiadaviek EÚ mali určovať poradie výsledkov vyhľadávania a tiež mali vyhodnotiť, či sú výsledky pravdivé alebo nepravdivé. Teda aspoň tak si to naplánovala Európska komisia.

Spoločnosť Google v liste súkromne signalizovala zákonodarcom EÚ, že neplánuje zmeniť svoje postupy – práve naopak, Google potvrdzuje svoj postoj pred tým, ako sa zatiaľ dobrovoľný kódex v blízkej budúcnosti stane zákonom.

Spoločnosť Google jasne odmietla požiadavky Európskej komisie, aby do svojich výsledkov vyhľadávania a videí na YouTube pridala overovanie faktov a aby ich využívala pri zaraďovaní a odstraňovaní obsahu.

Technologický gigant v liste vyhlásil, že sa nebude riadiť novým kódexom dezinformačných postupov Komisie.

Integrácia overovania faktov požadovaná právnymi predpismi Komisie “jednoducho nie je vhodná ani efektívna pre naše služby“ a spoločnosť Google sa k nej nezaviaže. Povedal to prezident spoločnosti pre oblasť globálnych záležitosti Kent Walker zástupkyni generálneho riaditeľa Európskej komisie pre obsah a technológie Renate Nikolayovej.

„Spoločnosť Google odstúpi od všetkých záväzkov týkajúcich sa overovania faktov v tomto kódexe skôr, ako sa stane etickým kódexom DSA,“ napísal. (DSA- Digital Service Act, Zákon EÚ o digitálnych službách)

Google odmieta požiadavky EÚ

Európska komisia požiadala spoločnosť Google, aby popri výsledkoch vyhľadávania a videách na YouTube začlenila aj výsledky overovania faktov. Takisto chcela, aby spoločnosť Google začlenila overovanie faktov do svojich systémov hodnotenia a algoritmov.

Walker uviedol ako dôkaz účinnosti súčasnej stratégie spoločnosti Google v oblasti správy obsahu minuloročný “bezprecedentný cyklus globálnych volieb“.

Poukázal aj na novú funkciu v službe YouTube, ktorá niektorým používateľom umožňuje pridávať k videám kontextové poznámky. Walker uviedol, že tento krok má “významný potenciál“. Uvedený systém je akoby zrkadlom komunitných poznámok, ktoré sa nachádzajú v službe X a ktoré generálny riaditeľ platformy Elon Musk zaviedol ako náhradu za moderovanie obsahu.

Systém podobný komunitným poznámkam bol nedávno zavedený aj na sociálnych platformách spoločnosti Meta, akými je Facebook a Instagram. Spoločnosť Meta však dodala, že sa bude riadiť požiadavkami stanovenými Zákonom o digitálnych službách (DSA), ktorý zaväzuje prevádzkovateľov platforiem prijímať opatrenia proti “nezákonnému obsahu“.

Podľa Kódexu postupov v oblasti dezinformácií z roku 2022(Code of Practice on Disinformation) sa najväčšie online platformy zaviazali prijať opatrenia vo viacerých oblastiach. Medzi ne patrilo napríklad tzv. demonetizácia – obmedzenie finančných stimulov pre šíriteľov dezinformácií, zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, posilnenie postavenia používateľov, posilnenie spolupráce s overovateľmi faktov a posilnenie postavenia výskumných pracovníkov.

Napriek odmietnutiu požiadaviek na overovanie faktov Google plánuje pokračovať v zdokonaľovaní svojich existujúcich postupov moderovania obsahu. Walker zdôraznil funkcie, ako sú vodoznaky SynthID a nástroje na transparentnosť AI na YouTube, ktorých cieľom je poskytnúť používateľom lepší kontext o výsledkoch vyhľadávania a obsahu videa.

Cenzúra

Kódex postupov EÚ v oblasti dezinformácií, ktorý bol prvýkrát predstavený v roku 2018 a aktualizovaný v roku 2022, načrtáva dobrovoľné záväzky pre technologické spoločnosti v v boji proti dezinformáciám. Navrhovaný kódex nariaďuje platformám ako Google a videách YouTube a zároveň ich integrovať do hodnotiacich algoritmov.

Zatiaľ čo EÚ vyhlásila, že jej ide o boj proti dezinformáciám, odporcovia tvrdili, že tieto kroky sú formou cenzúry.

V auguste 2024 Združenie na podporu whistleblowerov (Association for the Support of Whistleblowers-ASLA) obvinilo spomínaný Zákon Európskej únie o digitálnych službách (DSA) z “obmedzovania slobody prejavu pod rúškom regulácie“.

Anaïs Lignierová, vedúca právneho a administratívneho oddelenia ASLA, pre Brussels Signal uviedla, že podľa jej názoru sa právne predpisy EÚ používajú na cenzúru internetu.

Mark Zuckerberg, majiteľ spoločnosti Meta, len prednedávnom vyhlásil, že v EÚ existuje čoraz viac zákonov “inštitucionalizujúcich cenzúru“, ktoré čoraz viac sťažujú podporu inovácií v regióne.

Prečítajte si tiež:

• Zuckerberg priznáva chyby a oznámil veľký obrat. Progresívcom ostanú oči pre plač
• Trump a Zuckerberg spolu večerali v sídle Mar-A-Lago