Geotermálne projekty na Slovensku najviac brzdia peniaze a povoľovanie

„Na prvom mieste sú jednoznačne peniaze, presnejšie nerovné trhové podmienky,“ povedal Mašek. Nejde podľa neho iba o nedostatok verejných zdrojov na samotnú realizáciu vrtov, ale aj o dlhodobé nastavenie systému podpory jednotlivých energetických zdrojov.

Plynová kogenerácia a biomasa sú podľa neho finančne zvýhodnené, zatiaľ čo geotermálne projekty nemajú porovnateľné podmienky. Investori preto len ťažko dokážu financovať nákladnú úvodnú fázu projektov. „Práve absencia adekvátnej finančnej podpory pre geotermálnu energiu je dnes hlavným dôvodom, prečo sa inak pripravené projekty neposúvajú do realizačnej fázy tak rýchlo, ako by mohli,“ uviedol Mašek.

Druhou hlavnou bariérou je povoľovanie. Komplikované procesy podľa Mašeka predlžujú prípravu projektov a zároveň zvyšujú ich vstupné náklady. „Hneď na druhom mieste je povoľovanie. Slovenská legislatíva je v mnohých smeroch prekomplikovaná,“ skonštatoval.

Ako príklad uviedol posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V čase, keď pripravované projekty prechádzali procesom EIA, museli všetky vrty hlbšie ako 300 metrov absolvovať rozsiahle posudzovanie. „V praxi tento proces trval pri jednom našom projekte vyše 700 dní a pri druhom viac ako 1 000 dní. To je extrémne dlhá doba, počas ktorej nielenže stojíte na mieste, ale výrazne vám stúpajú vstupné náklady,“ povedal Mašek.

Štát pravidlá medzičasom čiastočne upravil. Hlboké vrty najskôr prechádzajú zisťovacím konaním, ktoré rozhoduje o potrebe ďalšieho posudzovania. Riziko neprimeraného predlžovania povoľovacích procesov však podľa odborníka úplne nezmizlo. „Aby som však bol objektívny, tento konkrétny problém štát už čiastočne odstránil a hlboké vrty dnes idú najskôr do režimu zisťovacieho konania. Stále to však nezaručuje, že sa proces opäť neúmerne nenatiahne,“ dodal Mašek.