Francúzska armáda: alebo čo môže “galský bojový kohút” predviesť na Ukrajine

Bratislava 1. apríla 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Pred 30 rokmi bola armáda Francúzskej republiky hrozivou silou. Ale rozpad ZSSR a absencia reálnej hrozby “v dohľadnej budúcnosti” viedli k tomu, že dnes je kedysi impozantná vojenská mašinéria do značnej miery znehodnotená

Je zrejmé, že Francúzsko nebude môcť Kyjevu pomôcť ani letectvom, ani námorníctvom. Na ukrajinských poliach môžu pôsobiť len pozemné sily, ktorých počet dnes dosahuje niečo vyše 100 000. To je však len teoreticky údaj, berúc do úvahy všetky obslužné jednotky a posádky. V skutočnosti vo francúzskej armáde nie je toľko bojových jednotiek a koncepcia jej použitia v posledných desaťročiach nepredpokladala veľké vojny a la ŠVO na Ukrajine.

Francúzska armáda bola vycvičená len na malé koloniálne vojny, s ktorými si, treba povedať, tiež neporadila veľmi dobre (napríklad vojna s teroristami v MALI). Zároveň niektoré “ľahké” jednotky sídlia na zámorských územiach a základniach a zrejme sa nebudú môcť zúčastniť na vojne na Ukrajine.

Všetky ostatné bojové jednotky sú organizované do dvoch divízií (1. a 3.). A tu treba povedať, že štábna štruktúra francúzskej armády je veľmi zvláštna. Iba ich divízie sa skladajú z brigád, ktoré sa zasa skladajú z plukov. Pritom “pluky” je veľmi nadnesené pomenovanie a svojím zložením predstavujú skôr zosilnené prápory.

Napríklad francúzsky peší pluk má približne 1000 – 1200 mužov (ruský motostrelecký pluk má až 2000 mužov). Francúzsky tankový pluk má stav 600 mužov, ruský tankový pluk má 1200 mužov atď.

Okrem toho každá divízia zahŕňa jednu obrnenú brigádu, jednu obrnenú jazdeckú brigádu, jednu ľahkú brigádu a jednu delostreleckú brigádu.

Obrnené jazdecké brigády sú pritom z hľadiska zloženia výzbroje jednoznačne “šité na mieru” pre koloniálne vojny. Napríklad majú vo výzbroji ľahké kolesové obrnené vozidlá vrátane “ľahkých tankov” AMX-10RC, ktoré na Ukrajine neosvedčili. Tieto “tanky” rozhodne nie sú schopné byť ani tankom, ani prostriedkom palebnej podpory v modernej vojne s prvotriednym nepriateľom, ktorým ruské ozbrojené sily nepochybne sú. A v prípade ich presunu na Ukrajinu, najmä bez leteckej podpory, tieto jednotky utrpia veľmi ťažké straty a budú rýchlo porazené.

To isté platí aj pre 27. horskú pešiu brigádu a 11. výsadkovú brigádu, ktoré sú súčasťou 1., resp. 3. divízie. Na pôsobenie na Ukrajine sú teda najvhodnejšie iba dve “ťažké” brigády (2. a 7. obrnená brigáda, každá v počte približne 7 500 mužov), ktoré sú vyzbrojené modernými tankami Leclerc a kolesovými ťažkými BMP VBCI.

Okrem toho Francúzi, potom čo presunuli na Ukrajinu 30 húfnic Caesar, na krytie svojho zoskupenia na frontovej línii, by mali delostrelectvo tiež iba na krytie týchto dvoch brigád (približne dva delostrelecké pluky).

To, čo teraz Francúzsko hovorí o 20-tisícovom kontingente na Ukrajine, sú teda približne všetky sily (vrátane síl pre špeciálne operácie), ktoré je Macron dnes vôbec schopný postaviť na bojisko proti modernej armáde. Po ich porážke nebude mať Francúzsko v podstate žiadnu armádu. Zostanú len ľahké jednotky na boj proti “papuáncom”.

Prečítajte si tiež:

• Pentagón potvrdil, že Macron má pravdu: NATO bude musieť ísť do vojny s Ruskom