Môj profil 
Predplatné
Podrobnosti o tom, aký veľký by základný príjem mohol byť a kto by bol spôsobilý ho poberať zatiaľ neboli zverejnené. Vo Fínsku však prevládajú názory, že by to mohlo pomerne dobre fungovať. Aj premiér Juha Sipila ocenil nápad: “Pre mňa základný príjem znamená zjednodušenie systému sociálnej ochrany.”
Tento nápad je zaujímavý najmä pre ľudí bez zamestnania. Vo Fínsku je v súčasnosti nezamestnaných 280.000 ľudí – čo predstavuje asi 10% pracovnej sily. Nezamestnanosť medzi mladými dosahuje dokonca 22,7%. S nezamestnanosťou rastie význam opatrenia – štyria z piatich Fínov sú za základný príjem.
Základný príjem:
- bude vyplácaný bez nutnosti pracovať,
- bez ohľadu na príjmy z iných zdrojov,
- dodatočné príjmy budú podliehať dani z príjmov.
“Základný príjem? Áno, rád by som mal 1.000 € mesačne,” hovorí muž v stredisku pre nezamestnaných v meste Pori v blízkosti západného pobrežia Fínska. Ale je nepravdepodobné, aby suma dosiahla takúto hodnotu. Je medzi tými nezamestnanými, ktorí prišli do starej, drevenej budovy v meste, kde môžu získať lacné potraviny. Obchod ponúka aj tovar z druhej ruky, či možnosť zúčastnenia sa rôznych aktivít.
“Je to príjemné miesto na socializáciu,” hovorí ďalší muž, ktorý sedel vonku na lavičke. Ľudia tu sú dlhodobo nezamestnaní. “Základný príjem by motivoval ľudí, aby si našli dočasnú prácu,” hovorí Päivi Hietikková, ktorá pomáha v stredisku. Hoci v súčasnosti nemá pravidelný príjem, za svoju prácu v stredisku dostáva zaplatené. “Mať základný príjem by znamenalo zníženie byrokracie, ktorá je samozrejmosťou pri hľadaní si práce prostredníctvom pracovných agentúr.”
Platené sezónne zamestnanie znamená nižšie sociálne dávky. Ak práca pochádza z odvetví s nízkou mzdou, stratíte ešte viac. Navyše trvá dlho, kým úrady opätovne začnú vyplácať dávky po skončení sezónneho zamestnania.
Mnoho Fínov v dnešnej dobe žije atypický pracovný život – len málo z nich strávi celý svoj život v rovnakom povolaní u toho istého zamestnávateľa. Táto zásadná zmena vyvolala potrebu reforiem systému sociálneho zabezpečenia.
Priaznivci základného príjmu veria, že by mohol poskytnúť alternatívu k zložitému a nákladnému fínskemu modelu sociálnych dávok. Päivi Hietikková vidí potenciálne výhody – avšak súčasne si tiež kladie otázku, či by to neodradilo ľudí od hľadania práce. “Najmä mladí by mohli stratiť motiváciu hľadať prácu, ak by to bolo, povedzme, 700 € mesačne. To by bolo skutočne veľa,” hovorí. To sa stalo jednou z hlavných obáv okolo nápadu. Odborníci však hovoria, že je príliš skoro predpovedať výsledok.
“Aký by bol dopad základného príjmu na zamestnanie vo Fínsku? Naozaj nemôžeme predvídať, či pozitívny alebo negatívny. Nemôžeme predvídať, ako sa budú správať ľudia so základným príjmom,” hovorí Ohto Kanninen z výskumného centra Tank.
Úlohou pilotného projektu teda bude získať odpovede na tieto otázky. Premiér vyjadril podporu pre obmedzený experiment. Účastníci by mali byť vybraní z rôznych obytných oblastí. Kanninen navrhuje testovať nápad tým, že 8.000 ľuďom z nízkych príjmových skupín vyplatí mesačne štyri rôzne sumy – od 400 do 700 €. “V prípade, že vplyv na zamestnanosť v priebehu experimentu bude katastrofálny, základný príjem by sa samozrejme nemal spustiť vo veľkom meradle,” hovorí.
Jednou z prekážok k pilotnému projektu je fínska ústava, ktorá stanovuje, že každý občan si musí byť rovný. Dokonca aj experiment v malom meradle by dostal účastníkov do nerovného postavenia. Avšak Fíni sa môžu pripraviť vzdať sa tohto princípu rovnosti, pokiaľ by experiment produkoval cenné informácie pre spoločnosť.
.jpg)
.JPG)
