Európsky súd pre ľudské práva povolil ombudsmanovi vstup do konania, týkajúcom sa zásahu v obci Milhosť

„Účasť našej kancelárie, ako tretej strany, pred Európskym súdom pre ľudské práva považujem za mimoriadne dôležitú. Umožní nám to poskytnúť súdu nezávislý pohľad na ľudskoprávne otázky, ktoré tento prípad vyvoláva. Zároveň je to príležitosť, aby Slovenská republika získala cennú spätnú väzbu na stav ochrany ľudských práv u nás,“ uviedol Dobrovodský.

Ozrejmil, že podnet na prešetrenie zásahu v Milhosti podali obyvatelia obce spolu s Európskym centrom pre práva Rómov. Namietali postup príslušníkov obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Košice, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom vrátane maloletých.

Z vykonaného šetrenia podľa slov ombudsmana vyplynulo, že zásah polície nebol voči niektorým osobám primeraný a spôsob, akým bol realizovaný, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach. Za zvlášť závažné považuje VOP to, že počas zásahu bol jeden maloletý obmedzený donucovacími prostriedkami a záznamy o tomto postupe obsahovali viaceré nedostatky.

V podaní pred ESĽP Dobrovodský zdôraznil, že zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, ale odhaľuje systémové problémy, na ktoré upozornil už vo svojej mimoriadnej správe z tohto roku. Medzi tieto nedostatky patria nedostatočné alebo chýbajúce záznamy o použití donucovacích prostriedkov, absencia individuálneho posúdenia ich nevyhnutnosti a trvania, prípady, keď zadržaným osobám nebola poskytnutá lekárska pomoc, hoci o ňu žiadali, a zranenia, ktorých pôvod polícia nedokázala dôveryhodne vysvetliť.

VOP upozornil aj na rozdielnu právnu úpravu medzi slovenským zákonom o Policajnom zbore a štandardmi dohovoru. Kým slovenská legislatíva umožňuje použitie sily, pokiaľ nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“, judikatúra ESĽP vyžaduje, aby každé použitie sily bolo striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu. Tento rozdiel vytvára podľa Dobrovodského právnu medzeru, ktorá môže viesť k tolerovaniu neprimeraných zásahov.

Ombudsman sa v stanovisku vyjadril aj k systému vyšetrovania policajného násilia. Pripomenul, že Úrad inšpekčnej služby je organizačne podriadený ministerstvu vnútra. To podľa Dobrovodského vzbudzuje pochybnosti o jeho nezávislosti a schopnosti viesť účinné a nestranné vyšetrovania. Opakovane pripomína, že Slovensko stále nevytvorilo nezávislý orgán pre vyšetrovanie policajného násilia.

„Európsky súd pre ľudské práva má v tomto prípade jedinečnú možnosť preskúmať nielen konkrétne okolnosti zásahu, ale aj to, či systémové opatrenia na Slovensku poskytujú dostatočnú ochranu pred porušovaním ľudských práv. Vnímam našu účasť ako záväzok voči občanom, ktorí musia mať istotu, že ich dôstojnosť a práva budú vždy chránené,“ uzavrel ombudsman.