„Ide o to, aby tu boli určité spoločné pravidlá a podmienky na vydávanie vodičských preukazov a zároveň, aby ak niekto spraví nejaký zásadný dopravný priestupok v inej krajine, aby bola možnosť mu odobrať vodičák v tej krajine, ktorá ho vydala. Tá vymožiteľnosť je zatiaľ veľmi otázna. Možno to pre občana nie je až také lákavé, lebo samozrejme bude postihnuteľný za priestupok v inej krajine, ale z hľadiska celkovej bezpečnosti dopravy je to pomerne dôležitý nástroj,“ povedal Javorčík.

Európsku úniu čaká podľa neho veľká výzva v doprave, jej dekarbonizácia. „Ak sa pozrieme na jednotlivé sektory, ako sa zbavujú uhlíka, tak pomerne ďaleko sme v energetike. Minulý rok klesli emisie v EÚ celkovo o 3 %, ale bolo to hlavne vďaka poklesu produkcie uhlíka v rámci energetiky a priemyslu. V doprave sú emisie rovnaké, alebo dokonca aj vyššie. Máme tu slávny cieľ prestať s výrobou aut so spaľovacím motorom do roku 2035. Opäť je to beh na dlhé trate, lebo tie autá so spaľovacím motorom tu budú minimálne do roku 2050 a ešte trošku dlhšie,“ podotkol Javorčík.

Ide podľa neho o širšiu a politicky extrémne citlivú tému. „Nie je to len o cestnej doprave, ale aj o leteckej a námornej doprave, ktoré sú tiež silnými emitentmi. Čiže tuto je celý rámec, ako sa dopracovať k tomu, aby bola doprava z dlhodobého hľadiska bezuhlíková,“ zdôraznil Javorčík.

Jedným z možností ako dekarbonizovať dopravu v EÚ je prechod tovarov na železnice. Na to však podľa Javorčíka opäť treba obrovské investície. „Až tak sa to nedarí, napríklad čo sa týka tovarov, tak ten podiel železníc nerastie, za posledné roky je veľmi stabilný. Hoci ciele boli iné. Je to ovplyvnené aj tým, že železničná infraštruktúra, aj keď je v Európe veľmi dobrá, nie je tak flexibilná, aby človek vedel všetko z bodu A do bodu B premiestniť železnicou. Takže tie nákladné autá a kamióny tu budú. Skôr ide o to, ako dospieť k tomu, aby kamióny tiež prešli na elektrinu, na vodík a na iné zdroje energii,“ konštatoval Javorčík.