Európska investičná banka (EIB), úverová zložka EÚ, ktorá je jednou z najväčších finančných inštitúcií na svete, navrhla v utorok 4. marca zrušiť súčasné limity na financovanie obranných projektov v Európe.

Ruší limit financovania

„Na marcovom zasadnutí predstavenstva EIB máme v úmysle navrhnúť ďalšiu úpravu kritérií oprávnenosti, aby sme zabezpečili, že vylúčené činnosti budú presnejšie definované a čo možno najviac obmedzené. Tiež máme v úmysle navrhnúť revíziu nášho operačného rámca s ambicióznou finančnou a kapitálovou alokáciou, ktorá sa bude každoročne spresňovať. To EIB umožní zvýšiť objem dostupného financovania na uspokojenie potrieb a zároveň chrániť svoju finančnú pozíciu a efektívne financovanie ďalších strategických priorít EÚ,“ vysvetlila Calviñová.

Návrh má byť predložený 21. marca. Ak tento návrh schvália akcionári – teda členské štáty EÚ – ešte tento mesiac, bude to už druhýkrát v priebehu roka, keď sa mandát EIB rozšíri natoľko, aby umožňoval investície do prevažne vojenských projektov.

Prezidentka európskej úverovej inštitúcie Calviñová v stredu informovala, že ďalšie rozšírenie umožní, aby sa súčasný program banky v oblasti obrany v objeme 8 miliárd EUR do roku 2027 začlenil “do nového prierezového a trvalého cieľa verejnej politiky”. EIB pôvodne v roku 2025 plánovala zdvojnásobiť financovanie obranných projektov na dve miliardy eur.

Medzi oblasti, ktoré by mohli využívať investície EIB, by patrili kasárne a skladovacie zariadenia, pozemné a letecké dopravné prostriedky, bezpilotné lietadlá a vrtuľníky, radary a satelity, zabezpečenie ochrany pozemných hraníc, vojenská mobilita, kritická infraštruktúra, kybernetická bezpečnosť, technológie proti rušeniu systémov, vojenské vybavenie, ochrana infraštruktúry podmorského dna a výskum, vysvetlila Calviñová.

V liste, ktorý v utorok 4. marca poslala vedúcim predstaviteľom EÚ, aby im načrtla svoj návrh, však jasne zdôraznila, že EIB zachová zákaz financovania zbraní a munície.

ReArm Europe

„Čoskoro zvoláme stretnutie s národnými bankami na podporu posilnenia našej spolupráce pri mobilizácii verejných a súkromných investícií v tejto oblasti,“ povedala na diskusnom fóre skupiny EIB.

„Viac ako kedykoľvek predtým je potrebné spojiť sily a mať koordinovaný prístup, v rámci ktorého sa každá inštitúcia sústredí na to, kde môže priniesť väčšiu úžitok. Tieto zmeny odrážajú pripravenosť skupiny EIB naďalej reagovať a byť relevantná v meniacom sa globálnom prostredí,“ dodala.

Calviñovej návrh prišiel v čase, keď Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej predstavila plán na prezbrojenie “ReArm Europe“, ktorého cieľom je zvýšiť výdavky na obranu v celom bloku. Leyenová navrhla zmobilizovať dodatočné investície vo výške až 800 miliárd EUR. Plán tiež zahŕňa nový nástroj v hodnote 150 miliárd EUR, ktorý má členským štátom poskytnúť úvery kryté EÚ, ako aj väčšiu fiškálnu voľnosť.

Medzi piatimi opatreniami, ktoré načrtla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, bolo aj rozšírenie mandátu EIB. Lídri EÚ by mali návrh Komisie preskúmať na dnešnom osobitnom samite v Bruseli venovanom obrane a Ukrajine, pričom prvé rozhodnutia sa očakávajú na ďalšom stretnutí 20. – 21. marca.

EIB sa doteraz zdráhala financovať vojenské projekty napriek tomu, že “bezpečnosť a obrana“ je jednou z jej ôsmich strategických priorít. Namiesto toho kládla dôraz na klímu, hospodársky rozvoj a udržateľnosť. Rastúci politický tlak a potreba posilniť európsku bezpečnosť však viedli k prehodnoteniu jej úlohy.

Táto zmena v politike financovania EIB je súčasťou širšieho geopolitického napätia. Spojené štáty opakovane naliehali na EÚ, aby zvýšila svoje výdavky na obranu, zatiaľ čo Čína a Rusko posilnili svoju vojenskú spoluprácu.

„Bezpečnosť a obrana už nie sú druhoradými otázkami, stali sa ústrednými otázkami európskej politiky,“ skonštatovala prezidentka EIB.

Reakcie

Rozhodnutie EIB vyvolalo medzi členskými štátmi zmiešané reakcie. Francúzsko vyjadrilo tomuto opatreniu podporu, pričom vláda Emmanuela Macrona zdôraznila potrebu väčšej autonómie Európy v oblasti obrany. „Európa musí byť schopná zaručiť svoju bezpečnosť bez toho, aby sa spoliehala výlučne na vonkajších spojencov,“ uviedol francúzsky minister obrany Sébastien Lecorn, cituje The European Conservative.

Na druhej strane, krajiny ako Dánsko a Holandsko vyjadrili obavy zo zapojenia EIB do financovania armády s tým, že by to mohlo odkloniť zdroje z iných kľúčových odvetví.

Nárast financovania obranného sektora vyvoláva aj otázky o jeho vplyve na európske hospodárstvo. Niektorí analytici tvrdia, že tieto investície vytvoria pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť priemyslu, iní sa obávajú, že by mohli zvýšiť dlh EÚ v čase hospodárskej nestability.

Veľkou otázkou je, či toto rozhodnutie posilňuje strategickú autonómiu Európy, alebo ju robí závislejšou od jej spojencov. Niektorí odborníci sa domnievajú, že tento krok je prípravou na budúcnosť, v ktorej formát NATO nemusí byť taký spoľahlivý. Iní naopak tvrdia, že EÚ sa nedokáže samostatne brániť bez podpory Washingtonu.

Prečítajte si tiež :

• V Bruseli sa schádzajú lídri. Preverí sa európska “jednota“
• “Vy ste za vojnu, ja za vojnu nie som.” Premiér pred rokovaním Európskej komisie prezradil postoje Slovenska voči Ukrajine