Európa na križovatke: zákaz spaľovacích motorov a slovenské dilemy

Revízia roku 2035 pod tlakom

Brusel sa ocitol pod tlakom. Ešte donedávna bolo rozhodnutie, že od roku 2035 sa v Európskej únii skončí predaj nových osobných áut so spaľovacím motorom, prezentované ako nezvratná realita. Dnes sa však čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe revízie tohto cieľa. Európska komisia pripustila, že debata sa môže otvoriť skôr, ako sa pôvodne plánovalo.

Treba ale zdôrazniť: zatiaľ sa nič nezmenilo v právnej rovine. Platí pôvodné nariadenie, ktoré hovorí, že od roku 2035 budú môcť byť registrované už len autá s nulovými emisiami CO₂. Nezmenil sa ani základný rámec zelenej politiky EÚ, ani ciele „Fit for 55“. Čo je teda nové?

V máji 2025 Európsky parlament a Rada EÚ schválili tzv. „flexibilitu 2025–2027“: automobilky si budú môcť priemerovať výsledky plnenia emisných cieľov počas troch rokov namiesto toho, aby čelili okamžitým ročným pokutám. To znamená, že sa im poskytol časový vankúš – ak v jednom roku ciele nesplnia, môžu to vyrovnať v ďalších rokoch, pokiaľ priemer za celé obdobie sedí.

Európska komisia zároveň oznámila, že posunie plánovanú revíziu záväzkov z roku 2026 na koniec roku 2025. Inými slovami – právny rámec ostáva, mení sa len tón diskusie. Po prvýkrát od prijatia rozhodnutia pripúšťa Brusel, že tempo a forma prechodu môžu byť predmetom kompromisu.

Avšak kombinácia – nezmenené konečné ciele, ale zjemnené krátkodobé pravidlá a predčasné otvorenie revízie – vytvára prostredie obrovskej neistoty. Automobilky nevedia, či sa majú pripraviť na tvrdý skok do elektromobility, alebo či dostanú viac času a priestoru na alternatívne riešenia. A v neistote zostávajú aj krajiny ako Slovensko, ktoré sú od automobilového priemyslu existenčne závislé.

Achillove päty bezemisnosti elektromobility

Mýtus o „čistote“ elektromobilov naráža na tvrdé dáta. Ich uhlíková stopa sa nerodí pri výfuku, ale pri výrobe batérií a v elektrárňach, ktoré vyrábajú energiu na dobíjanie. ICCT aj Fraunhofer ukazujú, že skutočné emisie sú výrazne vyššie, než naznačujú oficiálne testy WLTP (laboratórny testovací cyklus na meranie spotreby a emisií pri schvaľovaní áut)). Platí to najmä pre plug-in hybridy, ktorých reálne emisie sú až 3,5-násobne vyššie než uvádzané hodnoty.

Ani ekonomika elektromobility nie je bez problémov. Cena batérií sa po rokoch poklesu zastavila, keďže stúpli ceny lítia, niklu a kobaltu, ktoré Európa nemá pod kontrolou. A hoci nariadenie (EÚ) 2023/1542 zavádza povinnú recykláciu (95 % kobaltu a niklu, 80 % lítia do roku 2031), technológie zaostávajú – najmä pri lítiu, kde lacné priemyselné riešenie stále chýba.

Čo hovoria automobilky

Automobilový priemysel preto upozorňuje, že cesta k roku 2035 je lemovaná prekážkami. Slabý dopyt a cenová nedostupnosť elektromobilov sa stretávajú s nedostatočnou nabíjacou infraštruktúrou, ktorá v západnej Európe síce rastie, ale stred a východ kontinentu vrátane Slovenska výrazne zaostávajú.

Tlak na pracovné miesta je ďalší vážny faktor – výroba elektromotorov a batérií je menej náročná na ľudskú prácu než spaľovacie agregáty, takže odbory varujú pred stratou státisícov pracovných miest v dodávateľských reťazcoch.

A napokon je tu čínska konkurencia: značky ako BYD či NIO už zaplavujú európsky trh lacnejšími elektromobilmi, čo môže európske koncerny vytlačiť zo segmentu dostupných áut.

Nie je preto prekvapením, že výrobcovia čoraz hlasnejšie žiadajú technologickú neutralitu – teda, aby neboli vylúčené hybridy, plug-in hybridy či syntetické palivá.

Slovensko ako Detroit Európy

Pre našu krajinu sú dilemy o to vypuklejšie, že patríme medzi „Detroit Európy“. Ak sa termín 2035 potvrdí bez kompromisov, naše automobilky budú musieť masívne preorientovať výrobu na elektromobily a batériové komponenty. To by si vyžiadalo príchod nových investícií, no zároveň útlm výroby spaľovacích motorov a tlak na pracovné miesta. Ak sa termín odloží, prinesie to úľavu našim automobilkám aj tisíckam zamestnancov, no zároveň len potvrdí, že o ich budúcnosti sa rozhoduje inde než doma. A práve tu sa ukazuje, že slovenský problém je len odrazom omnoho väčšieho európskeho dilematu.

Riziko slepej uličky

Ak je Slovensko existenčne závislé od rozhodnutí o budúcnosti áut, Európa ako celok čelí ešte vážnejšiemu problému: či sa jej stratégia elektromobility nestala slepou uličkou. Čína dnes ovláda väčšinu dodávateľského reťazca batérií aj surovín, Rusko kontroluje veľkú časť svetovej produkcie niklu a ďalších kovov. Európska únia tak reálne mení závislosť od ruskej ropy a plynu na závislosť od čínskych batérií.

Kým európske automobilky musia vynakladať stovky miliárd na prechod k elektromobilite, čínske firmy už dnes ponúkajú lacnejšie a technologicky vyspelé modely. Ak sa tento trend nezmení, môže sa namiesto ekologickej modernizácie stať zmena pohonu klincom do rakvy automobilového priemyslu na kontinente.

A pre Slovensko, ktoré vyrába najviac áut na obyvateľa na svete, by to znamenalo otras, aký by žiadny iný sektor nedokázal vykompenzovať.

Cesty mimo čínskeho vlaku do toho istého cieľa

Možno preto stojí za úvahu pustiť sa do ciest, ktoré nemusia znamenať dobiehanie čínskeho vlaku. Európa má reálnu šancu presadiť sa v recyklácii a cirkulárnej ekonomike, kde legislatíva už dnes vytvára garantovaný trh.

Ďalším smerom je integrácia s energetikou: elektromobily ako súčasť siete, inteligentné nabíjanie a prepojenie flotíl s distribučnými systémami. Európske značky môžu využiť aj prémiový segment, špecializované mestské či úžitkové vozidlá, kde sa hrá na kvalitu a spoľahlivosť, nie na cenu.

A napokon je tu vodík a syntetické palivá, ktoré majú perspektívu v ťažkej doprave, letectve a priemysle.

Pre Slovensko by to mohlo znamenať vybudovanie recyklačného hubu, pilotné projekty v spolupráci s energetickými spoločnosťami, či rozvoj výroby úžitkových vozidiel a vodíkových autobusov. Rozhodujúce však bude, či sa do týchto smerov pustia samotné materské koncerny. Bez ich rozhodnutí zostane Slovensko len pasívnym hráčom, odkázaným na to, čo sa rozhodne vyrábať inde. Lebo povedzme si otvorene, my ako štát už o mnohých veciach samy nerozhodujeme.

Ale, čo takto to skúsiť úplne inak.

Mimo automobilovej paradigmy

Diskusia o elektromobilite akoby zväzovala našu predstavivosť len na štvorkolesové stroje. No ak nechceme byť len montážnou dielňou rozhodnutí prijatých inde, musíme hľadať aj iné trate, kde by sme mohli ísť vpredu.

Jednou z nich je energetika – Slovensko má jadro, vodu a perspektívu geotermálnej energie. Stabilná a lacná výroba elektriny môže byť strategickou výhodou, ak ju dokážeme premeniť na regionálny energetický hub.

Ďalšou sú biotechnológie a zdravotníctvo. Starnúca Európa bude potrebovať inovácie v liečbe, diagnostike a dlhodobej starostlivosti. Slovenský farmaceutický výskum a tradícia môžu tvoriť základ.

Priestor je aj v agroinováciách – potravinová bezpečnosť sa stáva kľúčovou témou a Slovensko má pôdu aj vodu. Moderné, presné poľnohospodárstvo a potravinárske inovácie by mohli byť našou špecialitou.

Nemali by sme zabudnúť na digitálnu bezpečnosť a dátovú suverenitu. V čase, keď budú siete a infraštruktúra stále prepojenejšie, môže byť ochrana dát a kritických systémov pre Európu rovnako dôležitá, ako kedysi výroba automobilov.

A napokon veda a nové materiály – výskum v nanotechnológiách, vesmírnom sektore či priemyselných inováciách je oblasť, kde ešte nie je rozhodnutý víťaz a kde by menšie krajiny mohli mať náskok.

Ak sa teda nechceme navždy pozerať na odchádzajúci čínsky vlak elektromobility, mali by sme mať odvahu nastúpiť na iný – a možno byť raz my tí, čo ukazujú chrbát ostatným.

Potreba triezvosti, odvahy a kapitálu

Európa nesmie minúť všetky sily na preteky, ktoré už prehráva. Slovensko ako „Detroit Európy“ stojí pred rozhodnutím, či sa stane len montážnou dielňou, alebo nájde odvahu hľadať aj iné cesty. Elektromobilita nie je všeliek – a budúcnosť nemusí mať štyri kolesá. Triezvosť dnes znamená prestať dobiehať iných a začať budovať vlastné trate.

Lenže bez kapitálu a rozhodovacej sily ostaneme vždy len pri dobrých úmysloch. O tom, aké trate sa budú stavať, sa totiž rozhoduje v Bruseli, Berlíne a Paríži – a Slovensko dostane len to, čo je označené ako „priorita“. Ak v tejto debate nebudeme mať vlastný hlas, zostane nám úloha montážnej dielne cudzích pánov.