Môj profil 
Predplatné
Komisia zdôraznila, že krízové opatrenia, ktoré prijali členské štáty a EÚ, spomalili šírenie vírusu a zachránili tisíce životov, avšak tieto opatrenia a s nimi spojená neistota ovplyvňujúca ľudí, spoločnosť a hospodárstvo nemôžu trvať “donekonečna”.
“Zachraňovanie životov a ochrana Európanov pred koronavírusom je prioritou číslo jeden. Zároveň je čas pozerať sa dopredu a sústrediť sa na ochranu živobytia. Európania sa oprávnene pýtajú, kedy a v akom poradí je možné rušiť ochranné opatrenia,” uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová v správe pre médiá. A dodala, že eurokomisia vypracovala súbor usmernení, kritérií a opatrení, ktoré poskytujú základ pre ďalšie premyslené kroky.
Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová upozornila, že návrat k normálnosti po koronakríze si bude vyžadovať koordinovaný prístup medzi členskými štátmi založený na vede a na duchu solidarity. To znamená, že národné systémy zdravotnej starostlivosti by mali byť schopné zvládnuť nárast nových prípadov koronavírusu a mali by mať k dispozícii základné lieky a vybavenie, ako aj kapacity na testovanie a sledovanie nákazy.
Európska cestovná mapa uznáva osobitosti každej členskej krajiny a stanovuje niekoľko kľúčových zásad: správne načasovanie, celoeurópsky prístup a koordinovanú postupnosť krokov.
Epidemiologické kritériá majú dokázať, že šírenie choroby sa dlhodobo znížilo a stabilizovalo, a musí existovať záruka dostatočnej kapacity systémov zdravotníctva so zohľadnením miery obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti, dostupnosti zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych materiálov.
Netreba tiež zabudnúť na primeranú monitorovaciu kapacitu, čo zahŕňa aj rozsiahle testovanie, rýchlu detekciu a izoláciu infikovaných osôb.
Celoeurópsky prístup znamená, že načasovanie a spôsoby uvoľnenia ochranných opatrení sa uskutočnia podľa spoločného rámca, ktorý bude založený na vedeckých poznatkoch s dôrazom na vyváženie prínosov pre verejné zdravie so sociálnymi a ekonomickými záujmami.
Znamená to aj koordináciu postupov medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť ďalším negatívnym účinkom pandémie a vzájomnú a rýchlu informovanosť o týchto krokoch medzi členskými štátmi a eurokomisiou.
Postupné rušenie ochranných opatrení si podľa EK vyžaduje aj niektoré sprievodné opatrenia, ako je napríklad zhromažďovanie harmonizovaných údajov – aj za pomoci digitálnych nástrojov, ale pri plnom zabezpečení ochrany súkromia.
Patrí sem aj rozšírenie testovacej kapacity a harmonizácia testovacích metodík a tiež zvýšenie kapacity a odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, najmä na riešenie predpokladaného nárastu infekcií po zrušení reštriktívnych opatrení, posilňovanie lekárskych kapacít a zaistenie dostatočného množstva osobných ochranných prostriedkov.
V neposlednom rade je to vývoj bezpečných a účinných spôsobov liečby a liekov, ako aj vývoj a rýchle zavedenie účinnej vakcíny proti novému typu koronavírusu.
Komisia členským štátom odporúča, aby uvoľňovacie opatrenia boli postupné a aby bol medzi jednotlivými krokmi dostatočný čas na zmeranie vplyvu prijatých opatrení.
Kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali rušiť koordinovane a cestovné obmedzenia a hraničné kontroly by sa mali odstrániť, keď sa epidemiologická situácia v pohraničných oblastiach vyrovná. Vonkajšie hranice EÚ by sa mali otvoriť až v druhej etape, pričom sa zohľadní šírenie vírusu mimo Únie.
Komisia postupnosť krokov odporúča aj pri reštarte hospodárskej činnosti s upozornením, že treba zabrániť, aby sa do práce vrátila naraz celá populácia.
Rovnako by sa malo postupne povoliť aj zhromažďovanie ľudí s dôrazom na rôzne kategórie činností. Prioritou sú školy a univerzity, potom otváranie obchodov s odstupňovaním, od tých menších až po veľkoobchodné strediská, čo platí aj pre kaviarne a reštaurácie, a nakoniec rôzne spoločenské či športové podujatia hromadného charakteru.
.JPG)
.jpg)
