Pred rokom by sa myšlienka, že EÚ rokuje o zmluve na nákup nábojov, zdala absurdná.

Teraz sa to zrazu zdá nielen možné, ale aj naliehavé.

V pondelok sa tak cítili ministri zahraničných vecí, ktorí sa zišli v Bruseli. Úradníci a diplomati naznačili, že je skôr otázkou, kedy a ako, nie či, bude EÚ oprávnená uzatvárať zmluvy o nábojoch v mene krajín EÚ.

Ak to znamená “nájsť spôsob, ako spoločne obstarávať muníciu a umožniť spoločnostiam dlhodobo investovať do obranných kapacít, tak to urobme,” povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský novinárom.

Táto myšlienka sa dostala do popredia, odkedy ju estónska premiérka Kaja Kallasová predniesla na samite lídrov EÚ začiatkom tohto mesiaca – v obave z rozšírených obáv, že Ukrajina má málo nábojov. Najvyšší predstavitelia EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa diplomacie Josepa Borrella potom cez víkend svojimi komentármi zrejme naznačili podporu.

Samotné nadšenie však návrh nepresadí. EÚ musí v tejto otázke nájsť konsenzus medzi všetkými krajinami, čo v Bruseli nikdy nie je jednoduché. A v súčasnosti blok nemá formálny mechanizmus na spoločné rokovania o zmluvách o dodávkach zbraní.

Po pondelkovom stretnutí Borrell zdôraznil, že rýchlosť je nevyhnutná, ale pripustil, že ministri obrany nedostanú konkrétny návrh skôr ako začiatkom budúceho mesiaca, pred ďalším samitom lídrov EÚ koncom marca.

“Je zrejmé, že musíme začať postupy na zvýšenie kapacity európskeho priemyslu, aby mohol vyrábať viac a rýchlo,” povedal a vyzval krajiny, aby zatiaľ darovali to, čo majú.

“Najbližšie týždne budú rozhodujúce,” zdôraznil Borrell. “Rýchlosť znamená život.”

Táto horlivosť poukazuje na obrovský ideologický posun, ktorý v EÚ prebieha – mierový projekt sa čoraz viac presúva do vojenskej oblasti. Brusel už čiastočne prepláca Kyjevu dary na zbrane, čo je prvý krok EÚ, a Borrell sa vložil aj do sporných tém, ako sú stíhačky.

Vladimir Putin, ako povedal diplomat EÚ, ktorý nie je oprávnený hovoriť do záznamu, “dokázal zvrátiť zahraničnú, obrannú a bezpečnostnú politiku EÚ tak, ako sa to ešte nikomu nepodarilo”.

Aký je teda plán?

Takto by (aspoň teoreticky) fungovala zmluva o dodávkach nábojov pod vedením EÚ: Namiesto toho, aby každá krajina rokovala o svojej vlastnej zmluve o munícii, EÚ by uzavrela jednu zmluvu pre všetky zainteresované krajiny, čím by sa znížila cena za náboj a spoločnosti by mohli zvýšiť výrobu, aby uspokojili vojnové potreby.

Munícia by najprv putovala na Ukrajinu. Neskôr by však objednávky mohli ísť aj do krajín EÚ, ktoré potrebujú doplniť svoje vlastné zásoby, uviedli diplomati s tým, že to by mal pomôcť spresniť pripravovaný Borellov návrh.

Ide o koncepciu, ktorá sa skloňuje už niekoľko mesiacov a objavila sa, keď si Európa uvedomila, že vojna sa zrejme pretiahne na dlhší čas.

V novembri Borrell a komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton napísali ministrom obrany list – o ktorom ako prvý informoval portál POLITICO – v ktorom navrhli rozsiahly plán spoločného obstarávania zbraní. Prirovnali ho k pandémii koronavírusu, keď krajiny EÚ umožnili Bruselu rokovať o celoblokovej zmluve na nákup vakcín.

EÚ sa však v tom čase rozhodla tento návrh neprijať. A aj teraz to ešte potrvá.

Ministri zahraničných vecí, ktorí túto myšlienku v pondelok obhajovali, uviedli, že času je málo.

Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu novinárom povedal, že podľa návrhu jeho krajiny by EÚ rokovala o zmluvách na milión 155-milimetrových nábojov za 4 miliardy eur.

Ako by to však EÚ urobila, zostáva otvorenou otázkou.

V minulom roku krajiny EÚ vyčlenili z rozpočtu bloku 500 miliónov EUR na spoločné obranné nákupy. Európsky parlament však ešte musí tento plán dokončiť a niektorí diplomati uviedli, že konečná dohoda sa neočakáva minimálne do mája.

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová v pondelok navrhla jednu z možných alternatív, a to takzvaný Európsky mierový nástroj – balík peňazí mimo bežného rozpočtu EÚ, ktorý sa kedysi používal na misie na predchádzanie konfliktom a ktorý bol opätovne použitý ako fond na úhradu nákladov pre krajiny, ktoré posielajú Ukrajine zbrane. Doteraz z neho krajiny dostali viac ako 3,5 miliardy eur na pokrytie nákladov na darovanie zbraní.

“Využijeme, a to je novinka, mechanizmus Európskeho mierového nástroja, ktorý umožní priamy nákup európskej munície pre Ukrajinu,” povedala novinárom.

Diplomati však tvrdia, že ešte nepadlo žiadne konečné rozhodnutie. Je potrebné vyriešiť aj ďalšie otázky, napríklad či by sa tieto spoločné nákupy vzťahovali len na muníciu európskej výroby. Diplomati uviedli, že aspoň spočiatku očakávajú, že to tak bude.

Celá téma bude na programe dňa 8. marca, keď sa ministri obrany stretnú vo Švédsku, kde budú úradníci rokovať aj o tom, či sa na túto iniciatívu využije Európsky mierový nástroj. Niektorí diplomati uviedli, že skupina by sa mohla dohodnúť na vytvorení pilotného projektu spoločného nákupu v rámci tohto nástroja.

Ak však tento plán zlyhá, úradníci sú pripravení preskúmať menej celoeurópske možnosti, povedal estónsky minister zahraničných vecí Reinsalu.

“Určite by sme uprednostnili celoeurópske riešenie,” povedal pre POLITICO. “Ale ak by sa vyskytol prípad, že by niekto v tejto veci váhal… potom by bolo určite praktické použiť buď mechanizmus opt-in, alebo opt-out.”