V závere roka ekonomika medziročne vzrástla o jedno percento a v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,3 percenta. Nominálny objem HDP dosiahol takmer 35,9 miliardy eur. Napriek miernemu zrýchleniu však podľa štatistikov zostala dynamika rastu počas celého roka utlmená.

Ekonomiku v roku 2025 v prvej polovici podporovala najmä spotreba domácností, ktorá však postupne slabla. V druhej polovici roka ju čiastočne nahradili investície. Významnú úlohu zohral aj zahraničný obchod, keď export rástol rýchlejšie než dovoz. Napriek tomu celoročná bilancia zahraničného obchodu skončila mierne v mínuse.

Ekonomiku ťahal priemysel

Z pohľadu jednotlivých odvetví zostal kľúčovým motorom hospodárstva priemysel, ktorý medziročne vzrástol o 1,6 percenta. Rástla najmä výroba kovov, textilu, kože či strojov a zariadení. Naopak, tlmiaci vplyv mali slabšie výsledky stavebníctva a činností v oblasti nehnuteľností. V poslednom štvrťroku sa k poklesu pridali aj niektoré služby spojené s obchodom, dopravou či ubytovaním.

Vývoj ekonomiky v závere roka priniesol aj niekoľko prekvapení. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka výraznejšie klesla spotreba domácností, hoci rast reálnych miezd naznačoval skôr opačný vývoj. „Zdá sa, že domácnosti začali znovu budovať svoje úspory na úkor výdavkov, bezpochyby s prispením zhoršenej nálady a pesimizmu vzhľadom na geopolitický a makroekonomický vývoj,“ uviedol Horňák. Spotreba domácností v poslednom štvrťroku medziročne klesla o 1,2 percenta a prvýkrát po siedmich kvartáloch rastu sa dostala do mínusu.

Naopak, pozitívnym prekvapením bol podľa neho rast investičnej aktivity. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa v poslednom štvrťroku zvýšila o viac ako šesť percent, čo súvisí aj s postupným rozbiehaním investícií z plánu obnovy pred koncom obdobia čerpania.

Riziká do ďalších rokov

Analytici zároveň upozorňujú, že ekonomika vstupuje do ďalších rokov s viacerými rizikami. Jedným z hlavných faktorov bude vývoj domáceho dopytu, ktorý môže oslabiť pokračujúca fiškálna konsolidácia. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka by práve úsporné opatrenia mohli tento rok citeľne zasiahnuť domácnosti a ich spotrebu. Verejné investície, ktoré vlani podporovali ekonomický rast, navyše postupne vyprchajú s dobiehaním projektov z Plánu obnovy.

Dodatočnú neistotu prináša aj geopolitický vývoj. Konflikt na Blízkom východe môže podľa analytikov ovplyvniť ceny energií a tým aj infláciu či hospodársky rast v Európe. „Vyššie ceny energetických komodít navýšia infláciu a pribrzdia ekonomické oživenie i externý dopyt pre slovenských exportérov,“ upozornil Koršňák. V prípade krátkodobého konfliktu by však dopady na ekonomiku mohli zostať len mierne.

Oživenie nemeckej ekonomiky

Na druhej strane existujú aj faktory, ktoré by mohli ekonomiku podporiť. Očakáva sa postupné oživenie v eurozóne, najmä v Nemecku, ktoré je kľúčovým obchodným partnerom Slovenska. Pozitívny vplyv by mohli mať aj veľké investičné projekty na Slovensku, napríklad postupné spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce či rozbeh výroby automobilky Volvo.

Analytici sa však zhodujú, že slovenské hospodárstvo bude rásť aj v najbližších rokoch skôr pomalším tempom. Podľa odhadov by rast ekonomiky mohol tento rok dosiahnuť približne jedno percento, pričom jeho vývoj bude výrazne závisieť od zahraničného dopytu, cien energií a stability globálneho prostredia. Aj preto bude slovenská ekonomika podľa ekonómov naďalej patriť medzi pomalšie rastúce v rámci regiónu aj Európskej únie.