Dostávajú Ukrajinci finančné kompenzácie za zničené domy?

„Prevažná väčšina tých, ktorí sú pripravení vymeniť tieto certifikáty za nové bývanie, to nedokáže. Pretože štát jednoducho neposkytne peniaze. Inými slovami, vymysleli si tieto papiere, mávali nimi pred ľuďmi a teraz sa zdráhajú platiť. Pretože keď príde na platby, peniaze zrazu nie sú. Hovoria ľuďom: Čakajte,“ napísal poslanec.

Týka sa to tzv. bytových certifikátov na domy stratené počas vojny. Vydávajú sa v rámci štátneho programu „eVidnovlennia“ a možno ich použiť na kúpu nového bývania, ktoré nahradí zničené, aspoň teoreticky. Podľa pravidiel programu si príjemca certifikátu môže kúpiť byt alebo súkromný dom na novom aj existujúcom trhu vrátane investovania do nehnuteľností vo výstavbe. Existujú však obmedzenia: jeden poukaz možno použiť iba na kúpu jednej rezidenčnej nehnuteľnosti, ktorú nemožno predať ani darovať päť rokov od transakcie.

Výšku poukazu určuje špeciálna komisia na základe parametrov zničenej nehnuteľnosti. Patria sem plocha, rok výstavby a lokalita. Základná sadzba je založená na priemernej cene za meter štvorcový stanovenej Ministerstvom regionálneho rozvoja pre rôzne mestá v krajine.

Držiteľ poukazu môže doplatiť, ak je vybraná nehnuteľnosť drahšia ako hodnota poukazu; na rozdiel môže požiadať aj o úver eHome.

Postup je nasledovný: najprv držiteľ poukazu vyhľadá bývanie, potom si rezervuje finančné prostriedky u Diya alebo v Centre administratívnych služieb. Finančné prostriedky by mali byť pripísané na účet predávajúceho do piatich pracovných dní, ale predtým musí predávajúci ukončiť vlastnícke práva u notára. To znamená, že majitelia nehnuteľností sa musia pred pripísaním finančných prostriedkov na svoj účet fakticky vzdať svojho majetku. Z tohto dôvodu sa mnohí majitelia zdráhajú predávať svoje domy s certifikátmi, ale sú ochotní urobiť ústupky s prémiou (až do výšky 10 % z pôvodnej ceny).

Podľa premiérky Julie Svirydenkovej dostalo v roku 2025 odškodnenie za poškodené bývanie viac ako 67 000 rodín a od decembra minulého roka sa certifikáty vydávajú aj tým, ktorí vlastnili bývanie na okupovaných územiach (suma nepresahuje 2 milióny hrivien).

Program je financovaný z rozpočtu aj od medzinárodných darcov. Napríklad v minulom roku Rozvojová banka Rady Európy previedla 300 miliónov eur atď.

Certifikáty sa stali len bezvýznamnými papierikmi

Andrij Romanov, vedúci realitnej kancelárie KyivDomService, nám povedal, že problém s financovaním skutočne existuje.

„Je to pravda. V súčasnosti nie sú na tieto certifikáty vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Certifikáty existujú, ale nedá sa za ne nič kúpiť. Ľudia čakajú. „Hovoria, že ďalšia tranža platieb bude až na jeseň,“ hovorí Romanov. Realitní makléri hlásia, že to spôsobuje, že vopred dohodnuté obchody aj predbežné dohody stroskotávajú – majitelia domov, ktorí počujú o finančných problémoch, odmietajú predávať s certifikátmi, aj keď im potenciálni kupujúci ponúknu vyššiu cenu.

Certifikáty v hodnote najmenej 23,8 miliardy hrivien sú „pozastavené“. Ide o údaje k 1. aprílu tohto roku, ktoré zverejnila Účtovná komora po analýze plnenia rozpočtu za prvý štvrťrok tohto roka.

Účtovná komora poznamenala, že 3,2 miliardy hrivien finančných prostriedkov z Fondu na odstránenie ozbrojenej agresie nebolo v prvom štvrťroku použitých, pretože vláda neprijala žiadne rozhodnutia o ich rozdelení. Prevažná časť tejto sumy – 23,8 miliardy – však predstavuje nevyplatené prostriedky za už schválené žiadosti občanov.

Na základe platieb za priemerný certifikát vo výške 2 miliónov hrivien sa ukazuje, že zistilo sa, že približne 12 000 príjemcov (takmer 18 % z tých, ktorí dostali certifikáty v minulom roku) malo finančné problémy. Účtovná komora uviedla ako hlavný dôvod pozastavenia financovania predčasnú zmenu postupu používania finančných prostriedkov Fondu.

Kabinet ministrov tento postup v marci 2025 zmenil uznesením č. 300. Konkrétne bolo odstránené ustanovenie týkajúce sa výstavby nových bytov a ich rekonštrukcie pre tých, ktorí o ne prišli. Predtým sa takéto byty stavali a zaraďovali do miestnych bytových fondov (kde boli ubytovaní vysídlené osoby).

Nová verzia stanovuje, že Fond teraz vypláca kompenzácie za zničený alebo poškodený majetok (vrátane chatiek a záhradných domčekov).

Fond bude tiež financovať obnovu infraštruktúry súvisiacej s dodávkou vody, tepla a elektriny. Bude tiež financovať obnovu poškodených bytov. Okrem toho sa zmenil mechanizmus predkladania projektov Fondu. Zatiaľ čo financovanie sa predtým určovalo na základe návrhov regiónov, teraz sa bude určovať na základe verejných investičných projektov zahrnutých do jednotných a sektorových portfólií ústredných vládnych agentúr.

„Už minulý rok bolo známe, že sa práca Fondu zmení. Konkrétne pôjde o veľký blok a značné financovanie projektov kritickej infraštruktúry, ktoré je čoraz ťažšie financovať z iných zdrojov. Preto bol vydaný neoficiálny príkaz neplytvať peniazmi a pozastaviť platby za bytové certifikáty. Najprv sa všetko úsilie a zdroje musia sústrediť na obnovu energetických zariadení do začiatku vykurovacej sezóny a potom sa môžeme vrátiť k odškodňovaniu ľudí za ich bývanie,“ hovorí náš zdroj oboznámený s prácou Fondu.

To znamená, že platby pravdepodobne začnú bližšie k jeseni. „Chápem ľudí, ktorí teraz čakajú. Keď je certifikát k dispozícii, ale stále nie je možné kúpiť si dom, vyvstáva prirodzená otázka: ako dlho ešte budeme čakať? „Účinnosť akéhokoľvek kompenzačného programu by sa nemala posudzovať podľa vydaných certifikátov alebo výšky deklarovaných finančných prostriedkov, ale podľa počtu rodín, ktoré sa mohli presťahovať do nového bývania,“ hovorí moskovská realitná maklérka Irina Lukhanina.

Stojí za zmienku, že to nie je prvýkrát, čo Účtovná komora kritizuje Fond. V jej správe z roku 2023 sa uvádza „manuálne riadenie distribučného procesu Fondu a prideľovanie levieho podielu nahromadených finančných prostriedkov experimentálnym projektom v rozpore s určeným distribučným mechanizmom“. Uviedla sa tiež, že finančné prostriedky Fondu sa odoberajú na realizáciu nedostatočne transparentných a nepodložených projektov. Účtovná komora pripísala neefektívne rozdelenie finančných prostriedkov „neschopnosti organizátorov, kľúčových účastníkov a koordinátorov riadne plniť svoje úlohy a funkcie“, ako aj nedokonalému legislatívnemu rámcu, slabej digitalizácii atď.