Slováci si za kávu možno výrazne priplatia, problém nie je len v cenách na burze

Podľa odhadov amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) by svetová produkcia kávy v sezóne 2025/2026 mala dosiahnuť približne 178,7 milióna 60-kilogramových vriec. Svetová spotreba sa pohybuje okolo 169 až 170 miliónov vriec. Kávy teda na prvý pohľad nie je málo. Problémom je však jej dostupnosť v konkrétnom čase a najmä nedostatok kvalitnej arabiky.

„Na kávu už nie je možné pozerať ako na lacnú komoditu,“ uviedol Oldřich Holiš, prezident Medzinárodného kávového inštitútu a pražiar výberovej kávy Coffee Veronia. Podľa neho ceny tlačia nahor klimatické zmeny, drahšie energie, doprava a spracovanie, ale aj rastúci záujem o kvalitnejšiu kávu.

Aktuálne situáciu komplikuje najmä počasie v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým producentom kávy. USDA naďalej očakáva úrodu nad 70 miliónov vriec, no analytici finančných trhov XTB Jiří Tyleček a Ondrej Greguš upozorňujú, že vysoká úroda „na papieri“ ešte neznamená, že sa káva dostane na trh v potrebnom čase.

Zber v Brazílii spomaľujú intenzívne dažde. V štáte Minas Gerais, najväčšom regióne pestovania arabiky, podľa XTB počas jediného týždňa spadlo viac ako 32 milimetrov zrážok, približne 2 700 percent historického priemeru. Dažde komplikujú zber, sušenie aj prepravu a zároveň môžu negatívne ovplyvniť kvalitu zŕn.

Trh navyše vstupuje do tohto obdobia s veľmi nízkymi zásobami. Certifikované zásoby arabiky sledované burzou ICE sa podľa XTB počas 25 obchodných seáns znížili o 26 percent a dostali sa pod hranicu 300-tisíc vriec. Takéto úrovne sa približujú historickým minimám z prelomu 90. rokov a začiatku nového tisícročia. Významným problémom zostáva aj doprava. Napätie v Červenom mori predlžuje lodnú prepravu, zvyšuje náklady a spomaľuje dodávky komodít do Európy. Káva pritom cestuje od pestovateľov k pražiarňam tisíce kilometrov.

Rast cien zelenej kávy sa však na Slovensku neprejaví okamžite. Pražiarne a obchodné reťazce nakupujú surovinu s niekoľkomesačným predstihom. Podľa analýzy Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) trvá približne 11 mesiacov, kým sa väčšina rastu cien zelenej kávy premietne do spotrebiteľských cien v Európskej únii. „Ak preto zostanú ceny Arabicy zvýšené aj počas nasledujúcich mesiacov, slovenskí spotrebitelia môžu drahšiu kávu postupne pocítiť pri nákupe balenej kávy aj v cenách nápojov v kaviarňach,“ upozorňuje Ondrej Greguš z XTB.

K výslednej cene pritom neprispievajú iba samotné zrná. Pestovateľom rastú náklady na prácu, energie, hnojivá či zavlažovanie, zatiaľ čo pražiarne a kaviarne platia viac za energie, nájmy, mzdy, dopravu a obaly. Spotrebiteľ preto môže v budúcnosti čeliť nielen vyššej cenovke, ale aj menším baleniam.

Krátkodobo môže cena kávy klesnúť, ak sa brazílska úroda dostane na trh a zásoby sa obnovia. Dlhodobejší výhľad je však podľa odborníkov menej priaznivý. Medzinárodný kávový inštitút očakáva zvýšené ceny kvalitnej kávy v horizonte najbližších dvoch až piatich rokov. Káva sa podľa Oldřicha Holiša zároveň čoraz viac mení z lacnej komodity na remeselný produkt, pri ktorom spotrebiteľ platí aj za pôvod, kvalitu a prácu ľudí, ktorí za ňou stoja.