Pri situácii, keď viac ako tri štvrtiny elektriny pochádzajú z jedného typu zdroja základného zaťaženia, môže počas niektorých hodín vzniknúť nadbytok výroby. Naopak, v období nízkej produkcie obnoviteľných zdrojov a vysokej spotreby môžu ceny elektriny prudko rásť.

„Toto bude vytvárať na jednej strane tlak na elektrizačnú sústavu, na druhej strane cez volatilitu na spotrebiteľov, a na tretej strane na investorov do finančne nákladnejších zdrojov,“ uviedol odborník. Výsledkom môžu byť častejšie obdobia veľmi vysokých, ale aj záporných cien elektriny. Slovensko už záporné ceny zaznamenalo, keď pri prebytku výroby na trhu krátkodobo klesla cena až približne na mínus 500 eur za megawatthodinu.

Jednou z možností je ponechať optimalizáciu výroby a spotreby predovšetkým na trhové mechanizmy. V takom prípade však musí regulátor vytvoriť podmienky, aby účastníci trhu nezneužívali svoje postavenie a zároveň mali motiváciu investovať do flexibility.

Dôležitú úlohu môžu zohrávať batériové úložiská, riadenie spotreby, flexibilné priemyselné prevádzky a technologicky neutrálne podporné služby. Tie môžu odoberať elektrinu v čase prebytku a znižovať spotrebu alebo dodávať energiu späť do siete v období nedostatku.

Za dôležité považuje užšie prepojenie veľkých výrobných zdrojov s veľkými a stabilnými odberateľmi. Pomôcť môžu dlhodobé zmluvy na dodávku elektriny, priame vedenia alebo umiestňovanie energeticky náročných prevádzok v blízkosti výrobných zdrojov.

Podobný model v minulosti fungoval pri zásobovaní hlinikárne v Žiari nad Hronom elektrinou z jadrových zdrojov. Stabilný odber priemyselného podniku pomáhal využívať kontinuálnu výrobu elektrární.

K stabilizácii spotreby by v budúcnosti mohli prispieť aj dátové centrá alebo nové energeticky náročné priemyselné prevádzky. Ich prínos však bude závisieť od toho, či budú schopné časť spotreby riadiť podľa situácie v sústave a či budú mať uzatvorené dlhodobé kontrakty s výrobcami elektriny.