Členská krajina Európskej únie zrušila brannú povinnosť v roku 2008, rok pred vstupom do NATO. Od roku 2020 však vláda postupne presadzovala návrat základného vojenského výcviku, pričom parlament jeho obnovenie schválil vlani v októbri.

Do troch výcvikových centier v pondelok nastúpilo približne 800 regrútov, z ktorých väčšina sa prihlásila dobrovoľne. Medzi nimi je aj 82 žien, ktoré musia podľa zákona absolvovať službu. Po ukončení dvojmesačného výcviku sa regrúti stanú súčasťou chorvátskych záložných síl.

Minister obrany Ivan Anušič minulý týždeň označil záujem mladých ľudí o službu za dôkaz, že ide o dôležitý krok pre bezpečnosť krajiny. „Mladí ľudia pochopili význam základného vojenského výcviku,“ uviedol.

Podľa neho regrúti nebudú pripravovaní na nasadenie v bojových zónach, ale naučia sa základné zručnosti pre prežitie, sebaobranu či ovládanie dronov. Program by mal štát stáť približne 25 miliónov eur ročne. Branci budú počas služby dostávať mesačný príspevok 1 100 eur.

Po absolvovaní výcviku získajú výhodu pri uchádzaní sa o pracovné miesta v štátnej správe. Desať ľudí, ktorí odmietli vojenskú službu z dôvodu svedomia, dostalo možnosť pracovať za nižšiu odmenu v civilnej ochrane alebo v miestnej samospráve.

Kritici však upozorňujú, že opatrenie diskriminuje ženy aj tých, ktorí by radšej vykonávali civilnú službu namiesto vojenskej. Úrady plánujú postupne rozšíriť povolávanie až na približne 19-tisíc mladých ľudí ročne po dovŕšení 19 rokov. Chorvátsko je prvou krajinou bývalej Juhoslávie, ktorá od jej rozpadu v 90. rokoch opätovne zaviedla povinnú vojenskú službu.

Podobný krok zvažuje aj susedné Srbsko, ktoré zrušilo brannú povinnosť v roku 2011. Prezident Aleksandar Vučič uviedol, že povinná 75-dňová služba by sa mohla začať už v decembri alebo v marci budúceho roka.

Chorvátsko v súčasnosti vynakladá na obranu o niečo viac než dve percentá hrubého domáceho produktu, čo je cieľ stanovený NATO. Vláda plánuje zvýšiť výdavky na obranu na tri percentá HDP do roku 2030.