Ide o druhy Larinia elegans a Tetragnatha reimoseri, ktoré sú viazané na mokraďové biotopy s hustou pobrežnou vegetáciou. Nález rozširuje poznatky o rozšírení týchto druhov v strednej Európe a zároveň potvrdzuje význam mokradí ako útočísk pre biologickú rozmanitosť. „Mokrade patria medzi najohrozenejšie biotopy na svete, no zároveň sú jednými z najbohatších ekosystémov z hľadiska biodiverzity. Nálezy nových druhov pavúkov ukazujú, že aj v relatívne dobre preskúmaných oblastiach môže cielený výskum priniesť nové a dôležité poznatky,“ uvádza prvý autor štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Check List Pavol Purgat.

Oba zistené druhy sú úzko viazané na špecifické mokraďové biotopy, predovšetkým na porasty trstiny a pobrežnú vegetáciu stojatých alebo pomaly tečúcich vôd. Larinia elegans je nočný križiak, ktorý si buduje siete v trstinových porastoch, často priamo nad vodnou hladinou. Počas dňa sa ukrýva v stonkách alebo listoch trstiny, kde aj prezimuje.

Čeľustnatka Reimoserova (Tetragnatha reimoseri) patrí medzi mimoriadne vzácne a málo známe druhy. „Ide o vlhkomilného pavúka s typickým pretiahnutým telom a výbežkom, ktorý tvorí na konci tela ´chvostík´, vďaka ktorému vyzerá na pavúka pomerne netradične,“ hovorí Purgat. Vyskytuje sa na husto zarastených okrajoch mokradí. Tento druh je viazaný na stabilné, málo narušené prostredie s vysokou vlhkosťou, čo z neho robí citlivý indikátor zachovalosti biotopu.

Výskyt oboch druhov bol potvrdený na dvoch lokalitách – pri štrkovom jazere Rudava na Záhorí a v Národnej prírodnej rezervácii Parížske močiare na južnom Slovensku. Tieto územia predstavujú významné refúgium pre viaceré špecializované a vzácne druhy živočíchov.

Vedci upozorňujú, že oba druhy boli na Slovensku pravdepodobne dlhodobo prehliadané. Dôvodom je ich skrytý spôsob života, nízka početnosť a najmä nočná aktivita. „Tradičné denné metódy zberu nemusia byť pri takýchto druhoch dostatočne účinné. Naše výsledky jasne ukazujú, že nočný zber je pri výskume pavúkov mokradí kľúčový,“ vysvetľuje Purgat.

Výskum sa usktočnil v niekoľkých etapách počas viacerých rokov a kombinoval denné aj nočné metódy zberu. Práve zapojenie nočného terénneho výskumu umožnilo zachytiť druhy, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Tieto zistenia naznačujú, že podobné mokraďové biotopy na Slovensku môžu hostiť aj ďalšie vzácne alebo dosiaľ nezistené druhy pavúkov.

Mokrade sú dlhodobo vystavené tlaku v podobe odvodňovania, regulácie vodných tokov, zarastania či nevhodného manažmentu trstinových porastov. Zmeny v štruktúre vegetácie môžu mať výrazný vplyv na druhy, ktoré sú viazané na konkrétne mikrohabitaty. V prípade pavúkov môže nesprávne zvolený manažment alebo likvidácia brehových porastov viesť k strate miest na stavbu sietí alebo k obmedzeniu možností prezimovania.

Nálezy Larinia elegans a Tetragnatha reimoseri tak podľa vedcov poukazujú aj na potrebu citlivého prístupu k manažmentu mokradí, ktorý zohľadňuje požiadavky menej nápadných, no ekologicky významných skupín živočíchov. „Hoci sa ľudia pavúkov často boja, tieto drobné živočíchy zohrávajú v prírode nezastupiteľnú úlohu. Ako predátory regulujú populácie hmyzu a prispievajú k udržiavaniu ekologickej rovnováhy. Zároveň sú dôležitými bioindikátormi – ich druhové zloženie a početnosť dokážu odrážať stav životného prostredia,“ dodáva Purgat.

Objav dvoch nových druhov pavúkov pre Slovensko preto nepredstavuje len rozšírenie druhového zoznamu, ale aj ďalší dôkaz vysokej prírodnej hodnoty mokraďových ekosystémov. Vedci predpokladajú, že pokračovanie cielene zameraného výskumu mokradí môže v budúcnosti priniesť ďalšie zaujímavé objavy.