Vedkyne skúmali detské kostry z neskoroneolitickej lokality Svodín v okrese Nové Zámky. Celkovo sa vo Svodíne našlo 115 ľudských pozostatkov, pričom 52 patrilo dospelým a 59 nedospelým jedincom, zvyšné sa nepodarilo identifikovať.

„Viac ako polovica kostrových pozostatkov detí a dospievajúcich vykazovala známky tzv. nešpecifického stresu. Ide o zmeny na kostiach, ktoré naznačujú, že títo jedinci počas svojho života prekonali dlhodobé alebo opakované záťažové obdobia – napríklad v dôsledku nedostatku potravy, infekčných ochorení a podobne,“ povedala pre agentúru SITA antropologička Zuzana Hukeľová, podľa ktorej to môže súvisieť s ťažkými životnými podmienkami v období konca mladšej doby kamennej, pravdepodobne spôsobenými zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Predpokladá sa, že zmena klímy ovplyvnila dostupnosť potravinových zdrojov a tým aj celkový zdravotný stav obyvateľstva.

V praveku ľudia umierali oveľa skôr ako dnes a aj vo Svodíne mali pochovaní nebožtíci medzi 30 a 40 rokmi, ale vyskytli sa aj starší ako 50 rokov. Hroby pochádzajú z obdobia rokov 4800 – 4115 pred naším letopočtom a radia sa do tzv. lengyelskej kultúry. Pochované tu boli deti všetkých vekových kategórií, od novorodencov až po adolescentov. Najpočetnejšiu skupinu tvorili mladšie deti vo veku od jedného do štyroch rokov. Podľa analýz jedli deti najmä rastlinnú stravu a až dospievajúci a dospelí mali v jedálničku viac mäsitej potravy. Podľa odborníkov malo obmedzenie potravinových zdrojov najvýraznejší dopad na zdravie najmladších členov komunity – najmä batoliat, ktoré už neboli dojčené.

„Na základe analýzy stabilných izotopov uhlíka a dusíka vo vzorkách kostí detí dochádzalo k odstaveniu od materského mlieka v lengyelskej kultúre približne vo veku štyroch rokov, čo korešponduje aj s vysokou úmrtnosťou detí v podobnom veku vo Svodíne. Materské mlieko totiž poskytuje (najmä v prvých šiestich mesiacoch života) všetky potrebné živiny a zároveň chráni dieťa pred infekciami, čo je mimoriadne dôležité v prostredí so zlou hygienou a obmedzenou dostupnosťou potravín,“ poukázala Hukeľová.

V období nedostatku alebo krízy tak dojčenie výrazne znižovalo riziko podvýživy. Po jeho ukončení však deti čelili zvýšenému riziku zdravotných problémov, najmä ak nemali dostatočný prístup k výživnej a hygienicky bezpečnej potrave.

Ukazuje sa, že niektoré deti zo Svodína vo veku od troch do ôsmich rokov mohli trpieť tuberkulózou či inými systémovými chorobami. U adolescentov identifikovali vedci aj stopy po úrazoch a poraneniach lebky, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku násilných stretnutí.

„V období nedostatku potravín alebo iných zdrojov sa dá predpokladať zvýšenie napätia medzi komunitami v súvislosti s potrebou kontroly nad úrodnou pôdou, vodnými zdrojmi či strategickým územím. A vyzerá to tak, že adolescenti už boli priamymi účastníkmi týchto stretov,“ priblížila Hukeľová.

Tínedžeri z konca mladšej doby kamennej už boli braní viac ako dospelí a nie ako deti, z čoho vyplýva, že museli aj plniť povinnosti dospelých. Muži zrejme trávili veľa času mimo osady a ženy skôr v osade. Veľké množstvo kostí divých zvierat, diviačích klov a zbraní naznačuje, že lov zohrával v tomto období významnú úlohu. „Vo Svodíne sa našiel vysoký počet kostí divých zvierat, čo by mohlo naznačovať, že sa miestni obyvatelia snažili kompenzovať nedostatok rastlinných bielkovín príjmom živočíšnych bielkovín. Túto teóriu by nám však potvrdili alebo vyvrátili len ďalšie analýzy. Tie sú plánované v nasledujúcej fáze výskumu,“ dodala.

Zaujímavým nálezom bolo aj niekoľko hrobov novorodencov. Podľa archeologičky je možné, že novorodencov alebo nedonosené deti vnímala vtedajšia spoločnosť ako bytosti nachádzajúce sa niekde medzi svetom živých a duchovným svetom.

„Boli pochované buď s dospelým – pravdepodobne s matkou alebo iným príbuzným, alebo na vyhradenom mieste. V prípade Svodína to vyzerá byť priestor rondelu. Bábätká nemali v hrobe v podstate žiadnu výbavu, alebo teda len výbavu organického charakteru, ktorá sa nám len nedochovala. Forma pohrebného rituálu a absencia milodarov teda naznačujú, že novorodenci nemuseli byť ešte považovaní za plnohodnotných členov komunity,“ vysvetlila Hukeľová.

.

Podobný postoj je známy zo starovekého Ríma, kde dieťa dostalo meno až vtedy, keď prežilo prvý týždeň života, dovtedy akoby v spoločnosti neexistovalo.

Väčšina hrobov detí starších ako jeden rok obsahovala nádoby a korálky, akýsi „základný balíček“ nachádzajúci sa v hroboch detí aj dospelých, čo naznačuje, že po približne jednom roku už boli deti zrejme považované za právoplatných členov komunity. „Spondylové šperky sa nachádzali výlučne v hroboch detí mladších ako päť rokov. Inak hroby malých detí obsahovali prevažne miniatúrne predmety, ako napríklad mlynček na obilie, lyžicu a miniatúrne čepieľky, ktoré mohli byť hračkami,“ priblížila vedkyňa. V hroboch starších detí sa vyskytovali prevažne predmety ako šidlo, kamenné jadrá či plochá sekerka, ktoré sú bežnejšie v hroboch dospelých. „Pravdepodobne tu môžeme pozorovať posun od dovtedy dominantnej hry k postupnému osvojeniu si domácich prác a povinností medzi 6. a 11. rokom života,“ zhrnula Hukeľová. Výsledky svojho bádania publikovali vedkyne vo významnom vedeckom časopise International Journal of Osteoarchaeology.