„Zobrali mi brata a ja som sa musel starať o malého,“ hovorí Andyho strýko Osvaldo, ktorý ho priviedol na letisko, ale necestuje s ním. Andy odlieta spolu so šiestimi ďalšími deťmi vo veku od troch do 15 rokov; tri z nich majú americké občianstvo, ostatné pochádzajú z Guatemaly, ale vyrastali na Floride. Spoločne cestujú do krajiny, v ktorej nikdy neboli, alebo na ktorú majú len veľmi matné spomienky.

Miami, v ktorom približne 70 percent obyvateľstva tvoria Hispánci, sa často označuje za bránu do Latinskej Ameriky. Podobné mestá s veľkými komunitami migrantov sú v USA hlavným terčom protiimigračných opatrení a rétoriky Trumpovej administratívy, ktorá v nich nasadila ozbrojené maskované zásahové tímy, ktoré vyhľadávajú a často násilne deportujú cudzincov.

„Mám obavy o dieťa“

Andy, ktorý sa narodil v USA, má americké občianstvo. Až do novembra žil s otcom Adinerom, ktorý bol na Floride desať rokov. Matku nevidel, odkedy sa jeho rodičia rozišli. Jedného dňa, keď otec prišiel po Andyho do školy, zastavil ho policajt – nemal víza ani povolenie na pobyt.

Andy má na chrbte batoh a na krku malý krížik. Na opätovné stretnutie s otcom sa teší, ale je „trochu nervózny“, hovorí Osvaldo, ktorý nechcel uviesť celé meno zo strachu pred zatknutím. „Stále myslím na brata, prečo ho zobrali. A bojím sa aj o dieťa,“ dodáva.

Cestu organizuje Guatemalan Maya Center, nezisková organizácia, ktorá pomáha „vykoreneným“ deťom a rodinám v oblasti Miami. Jeho výkonná riaditeľka Mariana Blanco ešte naposledy kontroluje, či majú deti so sebou všetko potrebné.

Sú medzi nimi aj trojročný Franklin a jeho šesťročný brat Garibaldi, obaja s americkým občianstvom. Mladší má na sebe mikinu so Spidermanom, na chrbte batoh s dinosaurom a na tvári vystrašený výraz. Podobne ako Andy, cestujú za otcom, ktorého deportovali z USA. Posiela ich tam matka, ktorá v Miami pracuje na dlhé zmeny a bojí sa, že by mohla byť tiež deportovaná.

„Pošliapavanie práv detí“

Deti sprevádzajú dvaja dobrovoľníci z centra. Jeden z nich obviňuje súčasnú administratívu z rasizmu a pošliapavania práv detí. „Je smutné vidieť na ich tvárach strach namiesto úsmevu,“ hovorí.

V skupinke detí je aj 11‑ročná Mariela, ktorá cestuje za matkou, pretože jej otec sa bojí zatknutia, 11‑ročný Alexis, ktorý musel po otcovej deportácii žiť pár dní u tety, ktorú nikdy predtým nevidel, či 13‑ročný Enrique, ktorý svoju matku uvidí po ôsmich rokoch, keďže jeho otec skončil v detenčnom zariadení imigračného a colného úradu ICE.

„Nikto by tým nemal prechádzať, najmä nie deti,“ hovorí šéfka centra. Všetky deti sú pôvodom Mayovia a budú sa musieť prispôsobiť životu v Guatemale, kde ich rodiny žijú najmä v chudobných vidieckych oblastiach. Väčšina starších bude musieť začať pracovať, pretože štúdium na druhom stupni a strednej škole je spojené s nákladmi, ktoré si rodičia nemôžu dovoliť.

Keď sa skupina blíži k pasovej kontrole, Andy sa náhle otočí, pevne objíme strýka Osvalda a potom sa vráti k ostatným deťom.