Už niekoľko mesiacov je zrejmá jedna pravda: krajina sa rozdeľuje na východ a západ. Ale 34 rokov po znovuzjednotení sa Kolín nad Rýnom, Sasko a Bavorsko uzatvárajú aj do seba.

Prvého októbra 1990, pár dní pred oficiálnym zjednotením, odvysielala televízia NDR a západonemecká televízia rozhovor novinára Güntera Gausa s posledným prezidentom Akadémie vied NDR Horstom Klinkmannom. Klinkmann je lekárskou ikonou: v roku 1964 sa stal prvým lekárom z východného bloku, ktorý získal profesúru v Spojených štátoch, a v roku 1971 sa stal riaditeľom kliniky v Rostocku. Jeho špecializáciou je navrhovanie a vytváranie umelých orgánov, najmä obličiek. Aj dnes môžete so zatajeným dychom sledovať rozhovory medzi Gausom a Klinkmannom, pretože z dnešného pohľadu je spôsob komunikácie týchto ľudí veľmi nezvyčajný.

Obaja partneri sa snažia pochopiť, ako môže z procesu zjednocovania vzísť niečo plodné, tvorivé a vzájomne prospešné. Gaus kladie poburujúce otázky: „Ako sa podľa vás západní Nemci vyrovnajú s psychologickým problémom pohltenia NDR?“ Lepšie ako východní Nemci, odpovedá Klinkmann, pretože sú vo výhodnejšej pozícii, sú v pokušení postaviť sa na stranu víťazov.

Opisuje charakteristiky života v NDR, ktoré by mohli byť prekážkou v celonemeckom formáte trhového hospodárstva: „Nečinnosť v kontroverzných otázkach, personalizácia kritiky, ktorá môže byť objektívna, ale je okamžite vnímaná ako osobné útoky. Zvyk rýchlo súhlasiť, zvyk prijímať pochvaly.“ Prepis časti rozhovoru nájdete v knihe „1990 Disclosure“. Je to rozhovor, ktorý by sa dnes viedol úplne inak. Zo strany oboch účastníkov rozhovoru.

Už nie jednotný národ

Tridsaťštyri rokov po znovuzjednotení si treba uvedomiť, že Východ a Západ sú od seba vzdialenejšie než možno kedykoľvek predtým. Vytúžená jednota sa dnes odohráva len v slávnostných prejavoch, ktoré len prejdú okolo uší. Za 34 rokov sa obe Nemecka na chvíľu zblížili, ale už nejaký čas sa opäť vzďaľujú.

Samozrejme, veľa vecí sa v ich osobnom a pracovnom živote prelínalo, existujú kontakty, kolegovia a partnerstvá, ktoré fungujú dobre a produktívne. Existuje však jednotná krajina? Národ, ktorý sa usiluje o spoločný cieľ so svojimi partnermi v Európe, bojovný, realistický, sebavedomý?

Nedostatok pocitu jednoty možno vidieť aj v číslach: podľa nedávno zverejnenej štúdie Germany Monitor len tretina nemeckého obyvateľstva vyjadruje stabilnú základnú dôveru k druhým ľuďom.

Dôsledky viacerých kríz

Len štvrtina nemeckých občanov verí, že ľuďom záleží na tom, čo sa deje s ľuďmi okolo nich. Pozitívne hodnotí sociálnu súdržnosť len každý ôsmy respondent. Autori štúdie píšu, že pocit jednoty je na východe trvalo nízky.

Kedy sa začalo odcudzenie? V rokoch 2014 – 2015, keď do krajiny prišlo veľa utečencov? Alebo ešte skôr, počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2009, keď sa zrazu našli peniaze pre banky, hoci predtým chýbali prostriedky na školy, mosty a bývanie?

Možno v dôsledku viacerých kríz, pandémií, konfliktov a všeobecného pocitu frustrácie sa ľudia ešte viac ako predtým sťahujú do toho, čo poznajú. A už tu nie je Angela Merkelová, ktorá by vo svojej osobe mohla krajinu symbolicky zjednotiť. Bývalá kancelárka narodená v Hamburgu sa 3. októbra 2021 po prvýkrát odvážila prehovoriť o traumách svojho života vo východnom Nemecku. Jej nástupca Olaf Scholz to už nebude môcť urobiť.

Východ a Západ sa zdajú byť stratené, akoby pohltené vnútorným monológom. Obe časti krajiny sa navzájom neoslovujú, neprejavujú záujem o dialóg. Výmena názorov sa už často nevníma ako plodná. A niekedy je jednoducho nemožná, pretože ľudia žijú v takých odlišných svetoch, že sa už nedokážu dohodnúť.

Ako manželský pár, ktorý po dlhom odlúčení už nedokáže žiť spolu. A teraz, na rozdiel od minulosti, už nie je ani nádej, že to všetko je súčasťou procesu vzájomného zbližovania. Počujete, ako niekto z Kolína nad Rýnom, komu odporúčajú navštíviť Brandenbursko, odpovedá: Do týchto krajín „Alternatívy pre Nemecko“ nepôjdem! A žena z Brandenburska, ktorej o tejto epizóde povedali, hovorí: „Nemusia sem chodiť. Mňa nezaujíma, čo si myslia v Kolíne nad Rýnom.“ V skutočnosti ide o obyvateľku Berlína, ktorá má v Brandenbursku svoj malý domček a hrozí, že sa presťahuje, ak bude „Alternatíva pre Nemecko“ príliš populárna. Všade je izolovanosť a obhajoba svojich pozícií.

Berlínska spisovateľka Lea Streisandová to v článku pre Taz výstižne zhrnula: “Na rozdiel od tvrdení Dirka Oschmanna Západ si v žiadnom prípade nevymyslel Východ, ale radšej o ňom nehovorí a ani naň nemyslí.” Zdôrazňuje tiež, že neexistuje termín pre sebadefinovanie západného Nemca: “Ľudia sa nazývajú Severonemcami alebo Bavormi, Kolínčanmi alebo Bádencami; pojem ‘západný Nemec’ sa tam vníma ako zdevalvalvovaný, ako konštruovaná identita voči východnému Nemcovi, ktorého existencia sa tým tiež popiera.”

Je prekvapujúce, ako veľmi prenikli do krajiny predsudky z čias studenej vojny od začiatku konfliktu na Ukrajine. Napríklad ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková (Zelení) v časopise Stern tvrdí, že úspech Únie Sarah Wagenknechtovej na východe je založený na účinnosti ruskej propagandy. Samozrejme, „Východ v područí Rusov“ znie povedome. Výhodou tohto vysvetlenia je, že pri tomto prístupe netreba podrobne skúmať vlastnú politiku. Za neúspech Zelených v Brandenbursku, Sasku a Durínsku môže Putin. Aké pohodlné!

Nepopieram, že ruská propaganda existuje. Otázka však znie, prečo padá na úrodnú pôdu? A prečo je každý, kto varuje pred nebezpečenstvom eskalácie konfliktu, okamžite označený za Putinovho propagandistu?

„Východ“ – ruský prívesok, „Západ“ – pokrytci?

Strach z eskalácie je silnejší vo východnom Nemecku; je to spôsobené aj tým, že vojna bola vo východných nemeckých štátoch dlhšie citeľná – a že východní Nemci dlhšie znášali dôsledky druhej svetovej vojny. Mnohí už nechcú počúvať Annalenu Berbockovú, ktorá vo svojom živote videla len demokraciu, hospodársku stabilitu a nové perspektívy.

Dezintegrácia je aj dôsledkom roztrieštenosti na rôzne informačné svety, kruhy a skupiny. Každý z nich má svoje vlastné zdroje informácií, ktoré často len posilňujú jeho vlastný pohľad na svet. Na jednej strane je „Východ“ bežne vnímaný ako prívesok Ruska, na druhej strane je „Západ“ rovnako často charakterizovaný ako pokrytecký, dekadentný a slabý. „Prevýchova Ossi (východných nemcov) zlyhala,“ znel vyzývavý titulok v Berliner Zeitung.

Stret medzi „Východom“ a „Západom“ však už nie je len bojom o uznanie, ale bojom o interpretačnú suverenitu a politický vplyv. Dochádza k zámerným pokusom o prehĺbenie a zintenzívnenie rozporu medzi oboma časťami krajiny s cieľom prilákať a zmobilizovať priaznivcov. Rozkol medzi Východom a Západom sa stáva spúšťacím bodom ako migrácia alebo klíma. Nemusíte byť východným Nemcom, aby ste to spoznali.

Höcke sa narodil vo Vestfálsku

Dokonalou ilustráciou je Björn Höcke, poslanec Alternatívy pre Nemecko, ktorý sa počas svojej volebnej kampane v Durínsku zobrazil ako super „ossi“ pózujúc na motorke Simson (známa východonemecká značka motoriek). “Východ to dokáže” bol slogan Alternatívy pre Nemecko, ktorý jej mohla CDU závidieť. Začiatkom septembra sa Höcke na svojom účte na sociálnej sieti X dokonca vyjadril o „vašom Úrade pre správu majetku, ktorý zničil naše hospodárstvo“. Höcke sa narodil vo Vestfálsku.

Dramatik Heiner Müller 3. októbra 1990 napísal, že nemecká jednota je anachronizmom, pretože v Európe je všade prítomná regionalizácia a metropoly sa čoraz viac podobajú. Možno mal pravdu. A možno sa Nemecko štiepi nie na východ a západ, ale na množstvo regiónov, identít a bublín. „My sme tu v Brandenbursku“, ‚My sme tu v Neuköllne‘, ‚My sme v Bavorsku‘. Možno Nemecko už neexistuje.

Prečítajte si tiež:

• Scholz, šéf kontrarozviedky a pár chlapov v silonkách
• Čo znamená tesné víťazstvo Scholza v Branderbursku pre budúcnosť nemeckej politiky