Samotný návrh automaticky nezvyšuje dane z nehnuteľností, obciam však dáva podstatne väčšiu voľnosť pri určovaní príplatku za jednotlivé podlažia. O tom, či vlastníci administratívnych budov, výrobných hál alebo iných viacpodlažných objektov napokon zaplatia viac alebo menej, rozhodnú až jednotlivé mestá a obce prostredníctvom svojich všeobecne záväzných nariadení.

Ministerstvo návrh odôvodňuje najmä požiadavkami samospráv, ktoré počas výjazdových rokovaní vlády žiadali väčšiu autonómiu pri nastavovaní miestnych daní. Cieľom novely je odstrániť súčasné obmedzenie, podľa ktorého môže príplatok za každé ďalšie podlažie dosiahnuť najviac 0,33 eura za štvorcový meter zo základu dane. Práve tento pevne stanovený limit podľa rezortu financií spôsobuje, že čím je budova vyššia, tým je jej efektívne zdanenie v prepočte na podlahovú plochu nižšie.

Ministerstvo financií upozorňuje, že súčasný systém vedie k nerovnomernému zdaňovaniu viacpodlažných objektov. V praxi tak môžu byť niektoré výškové administratívne alebo podnikateľské budovy zdaňované relatívne miernejšie než nižšie stavby alebo dokonca niektoré bytové domy. Novela tento princíp nemení, vytvára však priestor, aby samosprávy mohli rozdiely zmierniť.

Po novom si obce budú môcť samy určiť výšku príplatku za podlažie vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach. Zároveň získajú možnosť diferencovať jeho výšku nielen podľa jednotlivých častí obce, ale aj podľa katastrálnych území či druhu stavby. To znamená, že odlišné pravidlá môžu platiť napríklad pre priemyselné objekty, administratívne budovy alebo obchodné centrá a zároveň aj pre rôzne lokality v rámci jednej samosprávy.

Novela však zachováva ochranu vlastníkov rodinných domov a bytov v nebytových budovách. Pri stavbách určených na bývanie zostane maximálny príplatok za podlažie obmedzený na súčasných 0,33 eura za meter štvorcový, prípadne na výšku sadzby dane zo stavieb na bývanie, ak je nižšia. Práve pri ostatných druhoch stavieb sa zákonný strop ruší a nahrádza sa mechanizmom naviazaným na sadzbu dane, ktorú si obec sama stanoví.

Rezort financií zároveň zdôrazňuje, že samosprávy nebudú povinné svoje sadzby meniť. Ak sa obec rozhodne ponechať súčasné nastavenie, nebude musieť prijímať nové pravidlá. Ministerstvo pripomína, že už dnes maximálny zákonný príplatok za podlažie využíva iba malá časť slovenských obcí.

Samotná novela podľa ministerstva nebude mať automatický dosah na verejné financie ani na podnikateľské prostredie. Skutočný efekt bude závisieť od rozhodnutí jednotlivých samospráv. Niektoré môžu príplatok zvýšiť, iné ponechať na súčasnej úrovni alebo ho dokonca znížiť. Rovnaká neistota platí aj pri dopadoch na podnikateľov, keďže ministerstvo nemá k dispozícii údaje o podlažnosti všetkých stavieb ani o tom, akú časť dane z nehnuteľností platia firmy a akú fyzické osoby.

Rezort zároveň priznáva, že nie je možné spoľahlivo vyčísliť budúce rozpočtové dôsledky návrhu. Rozhodujúce totiž budú stovky individuálnych rozhodnutí obecných zastupiteľstiev. Zmeny sa navyše dotknú výlučne viacpodlažných stavieb. Novela nemení spôsob zdaňovania pozemkov, bytov, nebytových priestorov ani jednopodlažných budov.

Podľa návrhu by nové pravidlá mohli obce prvýkrát uplatniť pri dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2027. Ministerstvo financií preto navrhuje dostatočne dlhé prechodné obdobie, aby mestá a obce stihli legislatívne zmeny premietnuť do svojich všeobecne záväzných nariadení a rozhodnúť, či nové právomoci pri zdaňovaní viacpodlažných stavieb využijú.