V prípade zavedenia takéhoto embarga, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, hrozí Slovensku značné finančné straty v dôsledku podmienok platnej dlhodobej zmluvy s ruským Gazpromom. Dohoda medzi SPP a Gazpromom obsahuje ustanovenie take-or-pay, podľa ktorého je kupujúci povinný zaplatiť za určitý objem plynu bez ohľadu na skutočné dodávky. Ak krajina prestane nakupovať palivo z politických dôvodov, vrátane možného zákazu zo strany EÚ, Gazprom bude môcť zákonne požadovať kompenzáciu za nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

Podľa výpočtov SPP bude potenciálna výška takejto kompenzácie na základe súčasných cien a podmienok dohody predstavovať približne 16 miliárd eur. Slovenský premiér Robert Fico už skôr varoval, že v prípade núteného zrušenia zmlúv s Gazpromom môže Rusko podať žalobu proti Bratislave vo výške až 20 miliárd eur. Zdôraznil, že náhle zastavenie dovozu povedie nielen k priamym sankciám, ale aj k rastu ceny plynu na domácom trhu, zvýšeniu nákladov na dopravu energetických nosičov, ako aj k zhoršeniu konkurencieschopnosti slovenských a celkovo európskych podnikov na svetových trhoch.

Začiatkom mája 2025 Európska komisia oficiálne predstavila projekt postupného odklonu od ruských energetických nosičov. Podľa plánu budú nové zmluvy s dodávateľmi z Ruskej federácie zakázané už od konca roka 2025 a do roku 2028 musia byť všetky súčasné zmluvy ukončené. Tento krok je súčasťou rozsiahlej stratégie REPowerEU, schválenej v roku 2022, ktorej cieľom je úplné ukončenie závislosti od ruského plynu dodávaného potrubím. Po začatí realizácie programu REPowerEU došlo k zmenám v štruktúre dovozu plynu do EÚ.

Kým predtým prevažná väčšina dodávok pripadala na plyn z plynovodov, do roku 2024 dosiahol podiel ruského skvapalneného zemného plynu na dovoze 40 percent, zatiaľ čo dodávky z plynovodov klesli na 60 percent. Avšak aj za týchto podmienok mnohé krajiny EÚ, vrátane Slovenska, naďalej závisia od dodávok z Ruska kvôli obmedzeným alternatívnym zdrojom paliva a infraštruktúrnym možnostiam.

Proti novej iniciatíve Európskej komisie sa postavili nielen zástupcovia SPP, ale aj viaceré ďalšie európske spoločnosti, ktoré sa obávajú možných súdnych sporov a finančných strát. Okrem toho mnohí experti poukazujú na to, že náhle zastavenie dovozu povedie k rastu cien plynu v Európe a k posilneniu závislosti od iných dodávateľov, ako sú USA, Katar alebo Nigéria, ktorých tarify a dopravné náklady sú tradične vyššie ako ruské.

Postoj Slovenska odzrkadľuje všeobecné rozdelenie medzi členskými krajinami EÚ v otázke protiruských sankcií. Konkrétne, Robert Fico nedávno vyhlásil, že Bratislava nepodporí ďalší, 18. balík obmedzení proti Rusku, ak Európska komisia nenavrhne konkrétne opatrenia na zabezpečenie energetickej bezpečnosti regiónu. Zdôraznil, že škody spôsobené stratou prístupu k relatívne lacnému ruskému plynu budú citlivé nielen pre slovenskú ekonomiku, ale aj pre celú Európsku úniu. V tejto súvislosti v európskych politických a obchodných kruhoch pokračujú diskusie o účelnosti radikálneho odmietnutia ruských energetických zdrojov bez existencie stabilných a dostupných alternatívnych dodávok.

Zhrnuté a podčiarknuté

Zostáva len dodať, že tento „skvelý“ nápad bohatých európskych elít a z daní Európanov dobre platených byrokratov, je nielen v príkrom rozpore so sedliackou ekonomickou logikou najmä v období blízkovýchodnej krízy a nezmyselnej sankčnej vojny, keď EÚ na celej čiare stráca konkurencieschopnosť voči hlavným konkurentom USA a Číne, kde sú energonosiče rádovo lacnejšie, ale rovnako príkro protirečí deklarovanej „zelenej“ politike EÚ.

Plyn dovážaný z USA sa ťaží frakovaním, ktoré mimoriadne poškodzuje životné prostredie a jeho skvapalňovanie a vysoké transportné náklady v porovnaní s potrubným plynom pochopiteľne oveľa viac zaťažujú životné prostredie a planétu. Nehovoriac už o ekonomických dopadoch na našu krajinu a celú Európu. Pochopiteľne dopad bude rozdielny u bohatých prímorských krajín s LNG terminálmi a relatívne stále chudobnými vnútrozemskými krajinami ako sú Slovensko a Maďarsko. Európske elity, ktoré sa snažia vytvoriť federálnu EÚ riadenú z Bruselu, kde budú rozhodovať veľké krajiny o všetkom, vo svojej arogancii však tieto rozdiely zjavne nechcú vidieť.

Úzke hrdlo svetovej energetiky

Navyše s narastajúcim napätím na Blízkom východe by prípadné uzavretie Hormuzkého prielivu malo výrazný vplyv na svetové ceny LNG (skvapalneného zemného plynu), a to najmä z dôvodu strategického významu prielivu v globálnych reťazcoch dodávok energie. Prečo je Hormuzský prieliv taký dôležitý? Hormuzský prieliv je jedným z najkritickejších kontrolných bodov na svete pre prepravu energie. – Prechádza ním približne 20 % celosvetového vývozu ropy a ~20-25 % celosvetového vývozu skvapalneného zemného plynu. Medzi hlavných vývozcov LNG, ktorí využívajú túto trasu, patrí Katar, ktorý je po USA druhým najväčším vývozcom LNG na svete (od roku 2025). S nárastom cien LNG sa však udrží rentabilita ťažby frakovaním v USA.

Aké teda môžu byť dôsledky uzatvorenia prielivu?

1. Narušenie dodávok: Katar sa vo veľkej miere spolieha na prieliv pri vývoze LNG do Ázie, Európy a ďalších krajín. Uzavretie prielivu by dočasne zastavilo alebo obmedzilo dodávky LNG, čím by sa okamžite obmedzili globálne dodávky. Výsledkom by bol prudký nárast spotových cien LNG, najmä v Ázii a Európe, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu.

2. Zvýšené náklady na prepravu: Tankery LNG by museli zmeniť trasu alebo čakať, čo by zvýšilo oneskorenie tranzitu a vyššie poistné. Alternatívne prepravné trasy sú dlhšie a nákladnejšie, čo zvyšuje konečnú cenu LNG pri vykládke.

3. Regionálna volatilita cien: Ázia (najmä Japonsko, Južná Kórea a Čína) a Európa by zaznamenali prudký nárast cien v dôsledku vysokej závislosti od katarského LNG. Americký a austrálsky LNG by mohli získať väčší podiel na trhu, ale obmedzenia infraštruktúry (ako napríklad skvapalňovanie alebo prepravná kapacita) obmedzujú možnosť okamžitej náhrady výpadku.

4. Dlhodobejšie účinky: Môže nasledovať strategické vytváranie zásob a opätovné prerokovanie zmlúv. Mohli by sa zvýšiť investície do alternatívnych trás, ako sú plynovody alebo nové terminály LNG. – Prémie za geopolitické riziko by boli zahrnuté do termínových kontraktov, čím by sa dlhodobé ceny LNG stali volatilnejšími a vyššími.

V tejto situácii sa ani eufemicky nedá nazvať politika európskych elít krátkozrakou a rozhodne svedčí o nedostatku súdnosti a schopnosti myslieť a zastávať záujmy Európanov.

Prečítajte si tiež

• Import plynu z Ruska EÚ zakáže na základe energetickej legislatívy, Slovensko a Maďarsko to nemôžu vetovať
• Fico: „Nedovolím, aby slovenské domácnosti platili viac za plyn kvôli Ukrajine”
• Európska únia sa ide úplne odstrihnúť od ruského plynu, Ficovi zobrala právo veta