Prvým dôvodom je, že si premiér neustále hľadá nepriateľov. Jeho doterajšia politická kariéra bola postavená na boji a za 10 rokov sa do pozície jeho nepriateľa dostalo podľa Čurného výrazne nadkritické množstvo nielen politických súperov.

“Do tejto polohy sa v podstate nemá problém dostať ktokoľvek, kto akokoľvek nesúhlasí s jeho názormi, resp. nad nimi neprejavuje dostatočné nadšenie. V situácii keď je hlavou výkonnej moci je to (veľmi) nebezpečné. Dostávame sa totiž pomaly ale isto, aj keď hyperbolizovane, do situácie podobnej istej krajine v juhovýchodnej Ázii kde o Vašom osude môže rozhodnúť aj skutočnosť, že ste “nedostatočne tlieskali prejavu predsedu Národnej komisie pre obranu”. A to už prestávam považovať za niečo, čo by som mal považovať za ospravedlniteľné akýmkoľvek “vyšším záujmom v záujme vyššieho dobra”. Pretože táta charakterová črta je u IM konštantná a trvalá,” píše analytik v statuse na sociálnej sieti.

Ďalším dôvodom je, že premiér neustále verejne niekoho ponižuje a uráža.

“Nechcem a nebudem tolerovať žiadneho politika na pozícii predsedu vlády, ktorý sa takto správa, neraz voči ľuďom s ktorými “husi nepásol” a ktorým či už po odbornej alebo ľudskej stránke nesiaha ani… V mojich očiach tento elementárny nedostatok rešpektu, úcty, výchovy sa nedá ničím ospravedlniť. A je neuveriteľne z jeho strany perfídne, keď najskôr do radu pouráža každého kto sa mu (niečím) znepáči a potom vyzýva aby sme sa všetci zomkli.”

Matovičovým problémom je aj jeho katastrofálna komunikácia. Za niekoľko mesiacov sa mu podarilo vďaka spôsobu jeho komunikácie rozhádať celé Slovensko. Čo škodí krajine a vyvoláva to obrovské napätie. Za ďalší problém označil Čurný “profesný diletantizmus”.

” Príkladov nezvládnutia základných pravidiel fungovania (úradu) vlády bolo za tých doterajších 8 mesiacov neúrekom – od legislatívnych lapsusov až po skutočnosť, že tlačovky sú neraz ukážkou neprofesionality čo sa týka prípravy a predovšetkým hlavného protagonistu, ktorý zo všetkého najviac evidentne miluje úlohu hovorcu vlastných nápadov a riešení. Zakrývanie tejto trvajúcej neprofesionality napr. populistickým presunutím začiatkov rokovania vlády na 6:00 je už len ilustráciou faktu, že IM podstatne viac záleží na vlastnej (marketingovej) publicite ako na efektívnom vládnutí.”

Čo s tým resp. čo s ním?

Čurný nie je zástancom referenda o predčasných voľbách a myslí si, že tento problém si musí vyriešiť hnutie OĽaNO resp. vládna koalícia. Dôvodom, prečo je zásadným odporcom takéhoto referenda sú výsledky doterajších predčasných volieb.

“Ale z toho vôbec nevyplýva “nedotknuteľnosť” IM v jeho terajšej funkcii, resp. tolerovanie jeho čoraz autokratickejších spôsobov. Príkladov ako neodporovanie ľuďom s autokratickými sklonmi viedlo napokon k vzniku diktatúr resp. autokratických režimov so všetkými dobovými výstrelkami (a neraz aj krutosťami) je v histórii viac než dosť – od starého Ríma, cez najhoršie diktatúry 20. storočia až po súčasnosť. Budúcnosť Slovenska nemôže a nesmie závisieť od toho či bude IM premiérom alebo nie. Len si dovolím povedať môj súkromný postreh, že minister obrany by nebola najvhodnejšia možnosť vzhľadom na to, že ide do značnej miery o klon IM,” uvádza v statuse.

Čo z toho vyplýva ?

V závere svojho príspevku Čurný konštatuje, že Matovič vyhral voľby a má právo viesť vládu ako on uzná za vhodné. Právom je ale aj dať najavo, že spôsob akým doteraz vládol nie je dobrý.

“A že už nemienim mlčky tolerovať jeho autoritársko-diktátorské sklony vychádzajúce z pocitu vlastnej dôležitosti a neomylnosti. Dnes vyhlásil, že celoplošné testovanie bude a bude povinné. A ja vyhlasujem, že politik resp. politická strana toto podporí (presnejšie nevyjadrí aktívny nesúhlas) sú pre mňa v budúcnosti dlhodobo nevoliteľní. Z princípu – pretože IM takto neustále “darwinisticky” testuje kam až môže zájsť v tom, že mu prejde čo si zmyslí. A politik, resp. politická strana, ktorí toto budú tolerovať sa skôr či neskôr stanú len “handrami” v jeho rukách, ktoré môže použiť, následne zahodiť a v prípade, že sa mu vzoprú bude ich kontinuálne ponižovať a urážať (príklady, myslím, netreba uvádzať).”