Slovenská politická scéna žije už druhý deň škandálom, ktorý umne rozpútala opozičná politička. Mesterová v pléne Národnej rady SR prirovnala vládnych politikov k vrahom, ktorí na začiatku milénia zabíjali bielych koňov, čo boli súčasťou miliónových daňových podvodov, aby ich telá nakoniec natlačili do sudov s kyselinou a zbavili sa tak dôkazov. Kauza roky zamestnávala slovenskú justíciu.

„Roztápajú peniaze daňových poplatníkov v kyseline korupcie,” vyhlásila v pléne Mesterová, na čo okamžite reagoval Danko, ktorý práve viedol schôdzku parlamentu, že si takéto výroky na svoju osobu vyprosuje. Opozícia samozrejme kauzu okamžite otočila vo svoj prospech, Mesterová sa ospravedlniť odmieta, predsedu národniarov naopak kritizuje, že sa snaží umlčať nepohodlný názor.

Slovná prestrelka však pripomína inú kauzu a ukazuje na dvojitý meter, ktorý používajú politici, právnici o novinári. Keď sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštók vyjadril kriticky na adresu policajtov okolo Jána Čurillu a prirovnal ich k odsúdenému vrahovi Mikulášovi Černákovi, pretože sa mu nepáčila glorifikácia osôb podozrivých zo závažnej trestnej činnosti, okamžite sa stal terčom kritiky. Naši chlapci so správnym morálnym kompasom navyše podali žalobu na súd a keďže šéf Hlasu nekontroluje svoju elektronickú schránku, pomohol im k šeku na deväťdesiattisíc eur.

Ak teda súd na jednej strane uzná, že prirovnávanie k zločincom môže zasiahnuť do cti istých osôb a novinári tomu tlieskajú, nemali by sme teda minimálne spozornieť, ak sa niečo podobné deje na opačnej strane politického spektra? Na druhej strane, politici by mali požívať nižšiu mieru ochrany, ale to takisto platí aj o verejne exponovaných osobách. V každom prípade, poslanci parlamentu majú trestnoprávnu imunitu na svoje výroky v pléne, no nedá sa vylúčiť, že advokát z Revúcej poženie celú vec pred civilný súd. Zaujímavé bude tiež v najbližšom období sledovať, ako sa k incidentu s kyselinármi postaví mandátový a imunitný výbor Národnej rady.