Čo s našimi sviatkami

Už v minulosti som navrhoval, ale asi to bolo také hádzanie hrachu na stenu, aby sa uplatnil systém, ktorý v čase socializmu praktikovala katolícka Cirkev. Keď pripadli napr. púte alebo hody na pracovný deň v týždni, púť alebo hody sa konali vždy nasledujúcu nedeľu.

Na Slovensku máme viacero sviatkov, ktoré boli prijaté v rozpore s princípom vyváženosti a rešpektu k oponentskej strane. Napr. ide o 28. október (bez dňa pracovného pokoja), hoci dobrá polovica Slovákov si myslí, že rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik česko-slovenského štátu by sa mal na Slovensku sláviť 30. októbra (Deklarácia slovenského národa). Rovnako je to so “slávnym” 17. novembrom. Predsa na Slovensku sa začali demonštrácie už 16. novembra. Tieto rozpory v nazeraní na dôležitosť jednotlivých udalostí našich dejín by sa dali vyriešiť týmto spôsobom.

Teda, podľa môjho názoru sviatky by sa nemali rušiť, ale prispôsobiť tomu, aby každý sviatok mal svoj deň pracovného pokoja. Obnovil by som sviatok Deň Ústavy a rovnako by som ponechal Deň vzniku česko-slovenského štátu (28. a 30. 10.) a Deň boja za slobodu a demokraciu (16. a 17. 11.) s tým, žeby sa slávili vždy nasledujúcu nedeľu po dni, na ktorý pripadajú. Myslím si, že aj niektoré cirkevné sviatky (zakotvené v zmluve s Vatikánom) by sa mohli presunúť z pracovného dňa na nasledujúcu nedeľu. Ak by sa uplatnil tento systém, aj vlk by sa nažral (napr. PS pri 17. novembri) aj ovca by zostala celá (napr. pri riešení Dňa Ústavy).

Na záver len jedno. Už bolo dosť leňošenia, treba aj trochu pracovať. Napr. opozícia by mala nechať pracovať koalíciu, nech ukáže čo vie, a zároveň ukázať občanov, čo chcú a či to budú vedieť urobiť. Koalícia na oplátku by mala už konečne aj niečo urobiť, čo plánovala, a sústavne sa nehašteriť. Spoločne by sme sa potom mohli stretnúť na Dni vzniku česko-slovenského štátu v nedeľu po 28. októbri, kde by si postenali čechoslováci i národovci. Tí, samozrejme, sláviaci Deň prijatia Deklarácie slovenského národa.

Anton Hrnko