Čo odznelo na bojovej porade bossov mainstreamových médií?

Bratislava 28. mája 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Vedenie hlavných médií pôsobiacich na Slovensku sa zišlo na bojovej porade, aby riešilo veľmi vážny problém: internet a sociálne siete ich pripravili o informačný monopol. Miroslava Kernová z webu Omediach.com pohrozila, že za týchto okolností sa v dôsledku ruského informačného vplyvu, ktorý je taký sofistikovaný, že ho vôbec nevidno, môže veľmi rýchlo stať aj u nás to, čo sa deje v Poľsku a Maďarsku.

Priestory Paneurópskej vysokej školy, kde sa akcia konala, zodpovedali svojou výzdobou duchu podujatia – celá aula bola lemovaná panelmi, na ktorých boli články s kauzami vlády a konšpiračnými schémami údajných personálnych prepojení. (Vraj to všetko boli texty Jána Kuciaka.) Na čelnej stene visel obrovský čierny plagát, na ktorom bolo napísané niečo ako „Študenti FM PEVŠ za splnenie záverov XV. zjazdu KSČ“, alebo niečo tomu podobné. Skrátka, konšpiračné hniezdo par excellence, chýbali už len sviečky a oltárik novodobých svätých.

Oficiálny názov akcie bol „Medzinárodná vedecká konferencia Pravda & lož – Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií“. Pozostávala z prednáškovej časti a následnej debaty pri okrúhlom stole, kde ustarostení najvyšší predstavitelia najväčších médií pôsobiacich v SR riešili vážnu situáciu: internet a sociálne siete otvorili brány slobody vyjadrovania dokorán, čím ich pripravili o monopol na informovanie a ovplyvňovanie verejnej mienky. Informačná vojna je v plnom prúde a oni majú problém: ako majú v ľuďoch vytvárať ten jediný správny názor, keď druhá strana má tiež priestor na vyjadrenie, čím celú snahu nivočí? Ako im zavrieť ústa, aby to bolo zároveň demokratické? Skrátka, atmosféra bola veľmi vážna, napätá a takmer pochmúrna.

Prítomných privítala organizátorka, dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy Iveta Radičová, slovami „Keď sa stala brutálna vražda investigatívneho novinára a jeho priateľky, od roku 1989 som prvýkrát zaváhala s otázkou samej k sebe, kde sme urobili fatálnu chybu.“

Miroslava Kernová, šéfredaktorka webu Omediach.com, v úvodnom vystúpení uviedla, že čitateľ je dnes úplne iný ako pred pätnástimi rokmi: „Aby neutiekol, treba ho zaujať krásnymi fotografiami, polobulvárnym perexom – ale on napokon aj tak utečie.“ Posťažovala sa, že už nie hlavné médiá, ale facebook ho ovplyvňuje najviac: „Facebook určuje, čo bude čítať. Ako príklad môžem uviesť článok Jakuba Godu spred roka. Keď si dal do vyhľadávača nájsť najčítanejšíe články na tému EÚ, zistil, že medzi piatimi najviac čítanými boli štyri z rôznych neznámych webov so správami o neprispôsobivých cigánoch, znásilnenej migrantmi a podobne,“ uviedla. Kernová naznačila, že takýmto správam dávajú ľudia prednosť pred odborne fundovanými správami z kvalitných médií.

Kernová ďalej upozornila na pôsobenie internetových trollov. Chodia vraj aj k nej na jej stránku, lenže tá je podľa jej vyjadrenia mienkotvorná, tam sú vzdelanejší čitatelia, ktorí trollov odhalia. Ale tvrdí, že na obyčajných stránkach, kam chodia tí jednoduchší, nevzdelaní, teda bežní slovenskí čitatelia, tí trollov neodhalia a dajú sa oklamať a zmanipulovať.

Za veľké nebezpečenstvo Kernová označila ruské zasahovanie. Je také sofistikované, že „vôbec ho nevidno, nikomu ani nenapadne, že tam je“. Podľa nej tu chýba rázne štátne vyhlásenie o tom, aké nebezpečné to je: „Všetky okolité demokratické štáty to riešia, ale my nie. A hrozí, že sa potom môže stať to, čo sa deje v Poľsku a Maďarsku.“

„Hocikto si môže hovoriť, čo chce a potom tu máme výsledok: musíme už rátať s kotlebovcami,“ povedala Kernová. Ako ďalší rečníci, aj ona hovorila o probléme internetového vandalizmu, keď jednotlivci na internet vypisujú primitívne oplzlosti, nadávky a urážky. A podobne ako ďalší rečníci, aj ona dôsledne stotožňovala internetový vandalizmus s prejavmi odlišného politického názoru.

Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk: „Vypnúť diskusie pod článkami nemá nič spoločné s obmedzovaním slobody slova a prejavu, ale naopak, tým chránime slobodu slova a slobodu prejavu.“ Toto tvrdenie by si mal zapamätať každý, kto by azda chcel diskutovať v médiu, v ktorom sú diskusie zakázané: tým, že si svoj príspevok nechá pre seba, v podstate prispeje k zvýšeniu slobody slova a prejavu. Veď to je v podstate takmer logické.

Henrich Krejča, šéfredaktor spravodajstva a publicistiky televízie Markíza: „Bohužiaľ, internet sa stal absolútne otvoreným. Výsledkom tohto stretnutia, ak chceme túto vec niekam posunúť, by mala byť dohoda všetkých týchto médií. Lenže najväčším problémom sú aj tak sociálne siete, pretože najmä tie šíria tie hoaxy a nezmysly. Neviem ako to urobiť, aby sa to vyriešilo.“ A ďalej hovorí, že je proti cenzúre, ale treba silnú reguláciu.

Adam Zavřel, šéfredaktor online spravodajstva televízie Joj: „Ešte stále sme toho názoru, že je tu demokracia, názor je názor a napriek tomu, že s mnohými nesúhlasíme, sme za to, aby mohol zaznieť. Lenže čím ďalej, tým viac to zachádza do takých krajností, že to asi zakážeme.“ Teda podľa tohto vyjadrenia sa demokracia na webe Jojky čoskoro skončí, tak ako sa skončila na iných weboch tých správnych demokratických médií, ktoré už neuniesli tlak diskutujúcich s opačnými názormi.

Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N, sebakriticky priznal, že najprv by mali médiá pozametať pred vlastným prahom: „V médiách sa objavuje toľko dezinformácií, hoaxov a neprofesionálnej práce, že to je hanba, ktorá by sa mala riešiť prvá. Objavuje sa to na veľkých weboch, serióznych weboch, všade.“ Toto je zaujímavá informácia, ktorú si treba zapamätať, pretože šéfredaktor Denníka N po prvýkrát verejne priznal, že aj mainstream je plný hoaxov a dezinformácií – doteraz bola táto výsada prisudzovaná len tzv alternatívnym médiám.

Kernová našla aj čiastkové riešenie, ako sa nepríjemných diskutujúcich zbaviť: „Určitým riešením je na weboch používať facebookové diskusie. Každý, kto by chcel diskutovať, by si musel nainštalovať facebookový plugin. A potom už nie je v diskusii taký anonymný a je jednoduchšie mu znemožniť vstúpiť do diskusie. Takto je napríklad pravidelne na mesiac vypínaný Tibor Rostas či mnohí kotlebovci.“

Podobne to vidí aj Bárdy: „Mali sme aj poslancov zablokovaných. Napríklad Sulíka. Mal nick Sulíkov asistent a postoval do diskusií linky na svoje blogy. Tak sme ho zablokovali a on mi volal o dva dni, že ten nick, to je v skutočnosti on sám, a že už nikdy nebude dávať linky do diskusie. A to nehovorím o úderke zo Súmračnej. Tí keď vletia do diskusie, tak to môžete celé rovno vypnúť.“ Ale celkovo vidí situáciu pesimisticky: „Mladí už nechodia na klasické médiá, ale na celkom iné, ktoré sú často úplne proti akémukoľvek systému. Toto je naozaj veľká výzva, aby si elity uvedomili vážnosť situácie. Ja neviem, či sa to vôbec ešte dá zachrániť.“ Naznačil tak, že by sa mohla stať realitou desivá predstava, že informačný priestor by mohol byť úplne pluralitný a každý by si v ňom mohol slobodne voliť, ktoré názory a pohľady preferuje. Hrôza čo i len pomyslieť.

V debate odznelo ešte mnoho pozoruhodných vecí. Zaujímavé bolo napríklad, že Kuciaka nikto nenazval inak ako „Jano“ či „Janko“. Prítomní sa však nezhodli na tom, čo treba urobiť, aby internet prestal ovplyvňovať rozmýšľanie ľudí a prenechal toto profesionálnym mediálnym manipulátorom, tak ako to bolo donedávna. Aby si ľudia opäť začali myslieť výlučne len to, čo je správne.

Ibaže… je naozaj vážnym problémom presvedčiť motýle, nech sa zakuklia, aby sa z nich opäť stali húsenice.

Ivan Lehotský