Čínsky zákaz vývozu nerastných surovín na výrobu zelenej energie tvrdo zasiahol vedúcich predstaviteľov EÚ

Brusel nemá čo povedať v reakcii na nedávne oznámenie Číny o obmedzení vývozu dvoch kritických nerastných surovín nevyhnutných pre prechod na zelenú energiu, gália a germánia – doslova nič. Namiesto toho sa úradníci Európskej komisie uchýlili k úplnému mlčaniu. Podľa tých, ktorí majú prehľad o tejto záležitosti, vládne v Bruseli úplné zdesenie, čo je dosť prekvapujúce.

Čína sa teraz pustila do EÚ.

Tento krok zo strany Číny prišiel po tom, čo Európska únia naďalej používala slovné spojenie „znižovanie rizika“, čo v praxi znamená znižovanie úlohy Číny vo svetovom obchode. EÚ sa otvorene vyjadrila, že sa snaží diverzifikovať svoje aktivity v oblasti kritických nerastných surovín a materiálov, ktoré sú nevyhnutné pre ekologický prechod. Teraz Peking jednoducho pokrčil plecami a potom čo najdôraznejšie ukázal, ako by vyzerala obchodná vojna, ak by EÚ začala opätovne politizovať hospodársku spoluprácu v súlade so Spojenými štátmi.

Čína zasiahla Brusel tam, kde to najviac bolí: obmedzí vývoz kritických nerastných surovín, najmä gália a germánia, dvoch materiálov, ktoré sú kľúčové pre výrobu čipov, telekomunikácií a elektrických vozidiel. Medzitým sa zdá, že EÚ uprostred horúčky zelenej transformácie si neuvedomila varovanie, ktoré dostala.

Európska únia dováža 71 % potrebného gália a 45 % potrebného germánia z Číny, takže obmedzenie ich množstva by mohlo prevrátiť naruby všetky perspektívne plány EÚ.

Čínske opatrenie je len ochutnávkou toho, čo je v stávke, a má Európu varovať, že neexistuje možnosť, ktorá by jej umožnila odrezať sa od čínskych surovín. Peking sa nebude nečinne prizerať a nedovolí, aby EÚ zohrávala úlohu v hegemonistických hospodárskych ambíciách Spojených štátov na jej úkor.

Zatiaľ čo členské štáty v napätom tichu špekulujú, čo ďalej, byrokrati v Bruseli, vždy pripravení na boj, úplne mlčia. Niektorí poslanci Európskeho parlamentu už prehovorili, ale opakujú obvyklé prázdne frázy o tom, že EÚ potrebuje vlastnú ťažbu a spracovanie nerastných surovín.

Skutočne dôležitá by bola reakcia Valdisa Dombrovskisa, komisára EÚ pre obchod, a Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európskej komisie, ale zatiaľ nič neprišlo. Obaja títo vplyvní ľudia mlčia, hoci stáli na čele hospodárskej stratégie EÚ, keď boli predložené návrhy proti Číne. Pravda, zabudli na núdzový scenár, t. j. keď použili termín „odstránenie rizika“, mysleli len na to, ako sa zbaviť podľa nich príliš tesnej obchodnej spolupráce s Čínou, a nie na to, čo by sa stalo, keby im Peking predložil, ako by to v skutočnosti vyzeralo podľa pravidiel samotnej Číny.

Európska komisia teraz robí to, o čom je presvedčená, že to robí najlepšie: „analyzuje situáciu“. Môže to robiť, ale konečný výsledok bude vždy rovnaký: ak bude Čína jediným dodávateľom a Čína ju nebude dodávať, potom všetky plány, ktoré mohli definovať priemyselnú a hospodársku politiku EÚ na nasledujúce desaťročia, budú nanič.

Je skutočne zarážajúce, že EÚ si doteraz písala svoj vlastný scenár, pričom vôbec neuvažovala o tom, že Čína sa nebude nečinne prizerať pokusom o obmedzenie svojej obchodnej sily. Počas májovej návštevy ministra zahraničných vecí Qin Ganga v Nemecku dal na prekvapujúco napätej a nezmyselnej tlačovej konferencii jasne najavo, že či už pôjde o sankcie alebo úmyselné porušovanie obchodných vzťahov zo strany EÚ alebo niektorého z jej členských štátov, reakcia Pekingu bude rýchla a veľmi hlboká.