Peking 19. júla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Pixabay)
Napriek tomu, že nové uhlíkové clá EÚ sú v Európe chválené ako nevyhnutné pre ekologický prechod, vyvolali na globálnom Juhu značný hnev a vyvolali obavy, že tieto clá zničia národný oceliarsky priemysel a nasmerujú ďalšie krajiny do náručia Číny, píše Thomas O’Reilly pre The European Conservative
Nová politika EÚ, ktorá zavádza uhlíkové dane na dovážané výrobky, naráža na odpor krajín globálneho Juhu, keďže nová štúdia ukazuje, že táto nová politika by mohla africkú ekonomiku stáť 25 miliárd dolárov ročne – približne štvornásobok sumy, ktorú EÚ poskytuje Afrike vo forme rozvojovej pomoci.
Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) vstúpi do platnosti v októbri a počas nasledujúcich troch rokov zavedie clá na energeticky náročný tovar na základe množstva oxidu uhličitého vypusteného pri výrobe.
Cieľom mechanizmu je povzbudiť krajiny mimo EÚ, aby prijali ambicióznejšie politiky v oblasti klímy a znížili svoje emisie uhlíka, ale mnohí odborníci na politiku a neeurópske vlády ho odsúdili ako lacnú formu protekcionizmu v oblasti klímy, ktorá bude mať neprimeraný vplyv na chudobnejšie regióny sveta.
Hoci CBAM ešte nie je plne implementovaný, India varovala pred obchodnou vojnou. Indickí obchodní zástupcovia uviedli, že politika uhlíkových ciel ochromí dovoz indických stavebných materiálov – vrátane cementu a ocele – do Európy a mohla by byť v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.
Viaceré africké krajiny na čele s Juhoafrickou republikou teraz na poslednú chvíľu lobujú u Európskej komisie a opisujú, že CBAM prenáša “bremeno opatrení v oblasti klímy na rozvojové ekonomiky” a môže mať “nezamýšľané dôsledky” týkajúce sa afrického kontinentu, keďže EÚ sa snaží o ekologický prechod.
V dokumente juhoafrickej lobby sa tiež uvádza, že vývoz do EÚ, najmä hliníka a ocele, by mohol klesnúť o 4 % a že Brusel by nemal zabúdať na rozhodujúcu úlohu, ktorú by Južná Afrika mohla v budúcnosti zohrávať pri dodávkach materiálov vzácnych zemín. K Juhoafrickej republike sa pridali brazílski oceliarski lobisti, ktorí tvrdia, že CBAM predstavuje “protekcionistickú zaujatosť” voči neeurópskym výrobcom.
Profesor David Luke z London School of Economics načrtáva potenciálne účinky CBAM na obchod s Čínou. Africké krajiny, ako napríklad Mozambik, by mohli zvýšiť svoj vývoz do Číny v dôsledku novej colnej bariéry okolo Európy. CBAM sa zatiaľ vzťahuje najmä na ťažké priemyselné výrobky a hnojivá, ale po roku 2026 sa rozšíri aj na potenciálne bežné spotrebiteľské výrobky.
Zavedenie CBAM prichádza v čase veľkých zmien v európskych vzťahoch na globálnom Juhu, kde je tradičná hegemónia Západu spochybňovaná vzostupom alternatívnych mocností, ako je Čína, ako aj bojom o vplyv medzi Ruskom a Západom v Afrike.
O téme CBAM sa možno bude diskutovať, keď európski a latinskoamerickí lídri zasadnú tento týždeň v Bruseli, aby sa druhýkrát pokúsili zabezpečiť dohodu o voľnom obchode Mercosur, keďže najmä Brazília prejavuje ochotu postaviť sa požiadavkám Západu v otázkach Ukrajiny a ekologickej politiky.
16.8°C
Streda 
Streda 
Streda 
Štvrtok 
15.9°C
.JPG)
