Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, išlo o reakciu na kroky Bieleho domu ohľadne protekcionizmu v zahraničnom obchode, keď prezident Donald Trump počas 2. apríla, ktorý nazval „Dňom oslobodenia“ vyhlásil výrazne vyššie dovozné clá voči hlavným obchodným partnerom oproti tým najpesimistickejším predpokladom.
Efektívna colná sadzba v Spojených štátov narastie z úrovní približne 2,5 percenta nad 22 percent, čo je najvyššia úroveň od roku 1909. Clá sú dokonca vyššie ako počas ekonomicky katastrofického obdobia Veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia, k čomu prispel práve rozmach ochranných opatrení v zahraničnom obchode. Predstavujú ekvivalent najväčšieho zvýšenia daní pre americké domácnosti a podniky od roku 1968.
„Tento krok americkej administratívny výrazne poškodí miestnu ekonomiku, ktorej výhľad rastu sa dramaticky zhoršil a rastie pravdepodobnosť recesie v nej, podľa niektorých odhadov sa posúva nad 50 percent. Navyše zasiahnuté krajiny majú plány prijímať odvetné protiopatrenia (Čína ich už oznámila v závere minulého týždňa), čo bude znamenať obchodnú vojnu, s negatívnym dopadom na globálny hospodársky rast a teda aj dopyt po rope,“ uviedol Pánis.
Druhým signifikantným faktorom, ktorý tlačil cenu ropy nadol, bolo podľa neho prekvapujúce rozhodnutie ôsmych kľúčových členov kartelu OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a Ruskom o trojnásobne rýchlejšom raste ťažby od mája oproti pôvodným plánom. Teda o 411-tisíc barelov denne oproti rádovo 140-tisícom. „Zdá sa, že kartel chce naznačiť, že je ochotný vydržať aj pre ich rozpočty bolestivý pokles cien na určitý čas, aby vytvorili tlaky na nečlenské krajiny a donútili ich obmedziť ostatný dynamický rast ťažby. OPEC sa týmto chce pobiť o svoj klesajúci trhový podiel,“ konštatoval Pánis.
Situácia na trhu je podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka plne určovaná vývojom obchodnej politiky USA. Predstavenie reálnych 10-percentných úrovní amerických ciel na importy zo zvyšku sveta a vyšších sadzieb na vybrané krajiny vrátane EÚ, alebo Číny, spôsobilo zhoršenie ekonomických očakávaní a vzostup rizika ekonomickej recesie.
„Napriek vylúčeniu colnej záťaže na ropu a plyn, dopyt po energiách v slabnúcej ekonomike a pri vyššej inflácii, je vždy nižší, na čo reagovali aj ceny ropy. K negatívnemu sentimentu prispelo aj rozhodnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a ich spojencov (OPEC+) navýšiť od mája produkciu. To navyšuje očakávaný prebytok, ktorý vidíme na trhu s ropou v tomto roku,“ uzavrel Boháček.
SaS: Policajti a hasiči by mali mať možnosť podnikať, pomohlo by to aj štátu
Hasiči, policajti alebo príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže by mali mať podľa opozičnej SaS možnosť podnikať podobne, ako to…
Štátna zdravotná poisťovňa podľa združenia pri financovaní znevýhodňuje štátne kardiocentrá oproti súkromným
Lekárske odborové združenie upozorňuje na rozdiely vo financovaní štátnych a súkromných kardiocentier zo strany štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Kým…
WWF Slovensko spúšťa vianočnú kampaň na ochranu rysa ostrovida
Enviroorganizácia WWF Slovensko spúšťa vianočnú kampaň na ochranu rysa ostrovida, ktorý patrí k najvzácnejším obyvateľom slovenských lesov. Jeho populácia však…
Finančná odolnosť krajských miest podľa Národného kontrolného úradu klesá, rastú problémy s dlhmi a obnovou majetku
Finančná situácia krajských miest na Slovensku sa zhoršuje, varuje Najvyšší kontrolný úrad SR po kontrole hospodárenia ôsmich krajských miest za…
Maďarsko doplnilo strategické zásoby ropy a ropných výrobkov
Maďarsko doplnilo strategické zásoby ropy a ropných výrobkov na úroveň zodpovedajúcu 90 dňom čistého dovozu. Podľa údajov maďarského združenia pre…




























