Chovanec: S Ficom išla do Číny asi najväčšia delegácia podnikateľov v histórii

Svojich zástupcov podľa neho vyslalo na túto cestu viac ako 70 firiem. “Pán premiér má so sebou asi najväčšiu delegáciu podnikateľov, aká kedy išla,” odhadol Chovanec.

Dodal, že slovenskí podnikatelia spravidla nepotrebujú pomoc ministerstva zahraničných vecí pri obchodoch v rámci Európskej únie, ale pri vzdialenejších trhoch pre nich môže byť veľmi užitočná. “Organizovali sme niekoľko úspešných biznis misií,” konštatoval na margo výsledkov slovenskej ekonomickej diplomacie v tomto roku. Za také považuje napríklad cesty do Indie, Južnej Kórey či Azerbajdžanu. “Pripravuje sa cesta do Brazílie,” avizuje Chovanec.

Ministerstvo zahraničných vecí sa podľa neho venuje politickým a bezpečnostným prioritám prostredníctvom diplomacie, pomoci našim občanom v zahraničí prostredníctvom konzulárnej služby a treťou kľúčovou úlohou je práve pomoc firmám prostredníctvom ekonomickej diplomacie.

Realizuje sa v dvoch smeroch. Slovenskí podnikatelia dostávajú informácie o možnostiach, ale aj rizikách podnikania v tej-ktorej krajine a zástupcovia iných štátov zasa získajú možnosť kontaktu so slovenskými podnikateľmi. “Vieme urobiť napríklad prezentáciu slovenských firiem pre iné firmy podnikajúce v podobnom odvetví v zahraničí,” poznamenal Chovanec.

Aktuálne vedenie MZVEZ podľa neho zvýšilo dôraz na výkon ekonomickej diplomacie, viac ako zdvojnásobí počet ekonomických diplomatov zo súčasných 17 na 43. “Budeme mať plnohodnotného ekonomického diplomata v každom významnom teritóriu,” povedal.

Jedným z aktuálnych cieľov slovenskej ekonomickej diplomacie je podľa Chovanca aj návrat na trhy, na ktorých sme v časoch Československa pôsobili, máme tam určitú tradíciu, ale v ostatných rokoch sme sa z nich stiahli. Diapazón je široký, od štátov bývalého Sovietskeho zväzu, západný Balkán, strednú Áziu až po severnú Afriku.

Veľkou výzvou pre ekonomickú diplomaciu je možnosť participovať na povojnovej obnove Ukrajiny. “Túto tému vnímame veľmi intenzívne aj preto, že sme susediaca krajina s Ukrajinou,” konštatoval Chovanec. Najväčšie zákazky podľa neho zrejme budú realizovať firmy zo západnej Európy alebo USA, slovenské podniky by však mohli na nich participovať ako subdodávatelia.

Napríklad na obnove infraštruktúry na Ukrajine by mohli participovať slovenské projektantské firmy, ktoré už dnes zamestnávajú ukrajinských občanov a majú teda znalosť lokálneho prostredia.

“Veľký priestor je v logistike. Nie všetky materiály sa budú dať dovážať zďaleka, takže napríklad na východnom Slovensku by mohol byť nejaký logistický hub na presun týchto materiálov,” naznačil Chovanec. Dodal, že vláda má záujem získať podporu našich firiem podieľajúcich sa na obnove Ukrajiny aj z európskych zdrojov.

Slovenská vláda podľa Chovanca dnes spolupracuje s ukrajinskou stranou aj na úrovni spoločných vládnych zasadnutí. “Myslím si, že sa pripravuje štvrté spoločné rokovanie vlád. Sú veci, ktoré nevedia medzi sebou vyriešiť firmy, ale musí do toho vstúpiť štát,” povedal. Príkladom podľa neho môže byť budovanie železničných alebo energetických prepojení, ako aj príprava colníc a hraničných priechodov.