“Je povinnosťou dnešných demokratických politikov chrániť našu slobodu. Možnosť rozhodovať o našej budúcnosti bez obáv z toho, že naše rozhodnutia zlomí hrubá sila,” uviedol v utorok večer v príhovore prezident SR Andrej Kiska pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Jeho prejav odvysielali verejnoprávne RTVS a ČT (viac v článku).

“Po prejave Andreja Kisku sa mi v prvom momente chcelo zvolať: A na toto eldorádo fráz ste, bratia Česi, tak túžobne čakali? Toto ste potrebovali počuť? Ale odpusťme si sarkazmus a poďme k veci,” napísal na úvod na sociálnej sieti politológ a prezidentský kandidát Eduard Chemlár.

Len ťažko podľa neho povedať, prečo sa český prezident Miloš Zeman odmietol vyjadriť k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. “Možno má pocit, že sa pietna spomienka na obete okupácie zvrhla na šovinistické útoky voči Rusku. Možno má pocit, že sa v tých povrchných hodnoteniach stráca pointa. Neviem. Viem však, že bol vždy svojský, rovnako ako jeho predchodca. Ale robiť z neho zbabelca a zo slovenského prezidenta Andreja Kisku hrdinu je ďaleko za hranicou dobrého vkusu a objektívnej pravdy.”

Chmelár pripomenul, že Zeman odsúdil inváziu v čase, keď odvaha nebola lacná. Pre svoj nesúhlas so sovietskou okupáciou bol v roku 1970 vylúčený z komunistickej strany, do ktorej vstúpil pod vplyvom dubčekovských ideálov počas Česko-slovenskej jari roku 1968. “Niekoľko rokov bol bez práce a trvalého príjmu, trikrát bol za svoje politické názory počas normalizácie vyhodený z práce a celé toto obdobie prežil so cťou a slobodnejšie ako 90 percent obyvateľov štátu. Pamätám sa, ako elektrizujúco na mňa ako čerstvého maturanta zapôsobil jeho článok Prognostika a prestavba, ktorý vyšiel v auguste 1989 v Technickom magazíne. Tento odvážny text sa prepisoval a v kópiách tajne koloval po celej republike. Dodnes si pamätám jeho záverečné vety: „Není nic antisocialistického na kritice neschopnosti nekontrolovatelné moci. A naopak, není nic socialistického na tom, tuto neschopnost tolerovat nebo dokonce podporovat.“ Poznamenal Chmelár.

“A čo robil v tom čase dnešný vraj „tieňový český prezident“ Andrej Kiska? V roku 1983, keď už bolo každému jasné, akú povahu má normalizačný režim, si ako syn nomenklarúrneho komunistu podal prihlášku do KSČ. Ako bolo vtedy zvykom, musel vyjadriť súhlas s „internacionálnou pomocou“ ZSSR v auguste 1968. Neskôr sa stal šéfom podnikovej organizácie SZM (pre mladšie ročníky: mládežnickej organizácie komunistov). A dnes tento pán v tradične bezobsažnom a frázovitom prejave vraví, že je našou povinnosťou chrániť našu slobodu, na to vraj potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a takých spojencov vraj máme v Severoatlantickej aliancii. Požiada učiteľov a rodičov, aby vysvetľovali, o čo išlo počas okupácie, no ani slovom sa nezmieni, o čo išlo počas Česko-slovenskej jari.”

Podľa Eduarda Chmelára, Kiska rovnako ako počas normalizácie ani dnes nechápe pointu doby. Počas uplynulého storočia nás vždy zradili, napadli a okupovali naši najväčší spojenci. “Sovietska okupácia z roku 1968 odhalila skutočný stav suverenity našej vlasti rovnako ako nacistická okupácia z roku 1944. Západní spojenci, s ktorými sme mali silnejšie spojenecké zmluvy ako dnes v NATO, nás v Mníchove na jeseň 1938 zradili a podhodili Hitlerovi bez mihnutia oka. Celý ten „demokratický svet“, ku ktorému sme po krvavom auguste 1968 vystierali ruky, sa na nás úplne vykašľal jednak pre vlastné geopolitické záujmy, jednak pre fakt, že Západ si jednoducho neželal, aby sa reformy Česko-slovenskej jari podarili a aby Dubčekovo vedenie dokázalo vytvoriť humánnejší, spravodlivejší a demokratickejší systém, ako poskytoval liberálny kapitalizmus.”

Chmelár dodal, že tým najväčším a najdôležitejším odkazom Česko-slovenskej jari, ktorý konjunkturalisti ako Andrej Kiska nikdy nemôžu pochopiť, je poznanie, že musíme zostať vo svojich rozhodnutiach slobodní a nezávislí od akejkoľvek veľmoci. “V hlavnom politickom dokumente reformátorov, v Akčnom programe KSČ z 10. apríla 1968 dubčekovci deklarovali, že si vyhradzujú právo formulovať vlastné stanoviská k základným otázkam svetovej politiky, že chcú žiť v mieri, spolupracovať a rozvíjať dobré vzťahy so všetkými národmi. Máte pocit, že tohto odkazu, týchto ideálov sa držia tí, ktorí tak ťažko zakrývajú fakt, že najväčšou motiváciou ich pripomínania nevinných obetí okupácie je nenávisť k Rusku?”

“Keď ešte časť našich novinárov, intelektuálov a politikov nebola taká hysterická, Miloš Zeman sa o potupnej invázii vojsk Varšavskej zmluvy vyjadril, že to bola predovšetkým zrada elít. Dajme si preto pozor a buďme ostražití, lebo každá doba má svojich biľakov, jakešov a indrov, ktorí sú ochotní za misu šošovice zradiť svoju vlasť,” dodal Eduard Chmelár.