Nástupca svätého Petra, ako hlásali stovky nápisov v Uruguaji, Argentíne a Peru, „sa vrátil domov“. Lev XIV. upevnil vieru, hlásal evanjelium, povzbudzoval kresťanské spoločenstvá a ukazoval cesty nádeje. Viackrát pripomenul ústrednú úlohu rodiny, ochranu života od počatia až po jeho prirodzený koniec a záväzok budovať sociálnu spravodlivosť. Vyzval Cirkev k misii a svedectvu, pozval mladých, aby sa vydali na cestu do sveta v mene Ježiša.
V Chiclayu, kde bol –„otec Robert“, ako tu hovoria – biskupom, sa s mimoriadnou silou prejavilo uznanie duchovného otcovstva, ktoré čas a vzdialenosť nielenže nezničili, ale naopak posilnili. Prijatie, ktoré bolo pápežovi venované, ukázalo, aké hlboké boli väzby vytvorené počas rokov jeho pastoračného pôsobenia. Nebol to len návrat pápeža, ale návrat priateľa v Kristovi, ktorého jeho ľudia naďalej vnímajú ako člena rodiny.
Bolo by však zjednodušujúce vnímať túto cestu iba z perspektívy návratu. Objatie, účasť a nadšenie davov boli zároveň príležitosťou na realistický pohľad na situáciu navštívených národov. V Uruguaji, Argentíne a Peru sa Lev XIV. stretol s rôznorodými spoločnosťami, ktoré však spájajú otázky, ktoré trápia celý kontinent: chudoba, nerovnosti, sekularizácia, polarizácia, osamelosť na perifériách, ťažkosti mladých ľudí. A v hlbšom zmysle aj zmätenosť pohľadu, ktorý sa sústreďuje na bezprostrednú prítomnosť a individuálne záujmy a riskuje, že stratí schopnosť pozdvihnúť sa k druhým a zodpovedne hľadieť na zem, ktorá nám bola zverená.
Pápež priniesol Krista a vyzval k tomu, aby sme ho nasledovali. Urobil tak od výšok Cusca až po amazonskú oblasť Pucallpa. Vyzval k obráteniu, ktoré rozpaľuje lásku k bratom, rodí zodpovednosť a živí odhodlanie budovať spoločné dobro. Žiadal Cirkev, ktorá je schopná stáť po boku ľudí, aby nestratila kontakt s konkrétnym životom, uznala aj svoje vlastné rany a mala odvahu prosiť o odpustenie. Pripomenul, že viera nemôže zostať len vyhlásením zásad, ale musí sa prejaviť v blízkosti, solidarite, spravodlivosti a pozornosti voči tým, ktorým hrozí, že budú zabudnutí. Pápež bol aj pútnikom, ktorý načúval, stretával sa, zdieľal a modlil sa. Kráčal spolu s miestnymi cirkvami v duchu synodality a nechal sa osloviť príbehmi, svedectvami a vierou ľudí, ktorých stretol. Lebo misia, ako pripomenul aj on sám, nikdy nie je jednosmernou cestou.
Lev XIV. sa vracia do Vatikánu so spomienkami na mnohé tváre, mnohé príbehy a mnohé dary uchované v srdci. Nesie so sebou stretnutia, ktoré sa nekončia s koncom cesty, ale budú ho naďalej sprevádzať v jeho službe. A v tomto vzájomnom darovaní sa rozpoznávame hlboký koreň misie Cirkvi: kráčať spoločne, uznávať sa za bratov a zistiť, že evanjelium sa nielen prináša, ale sa prijíma práve prostredníctvom druhých.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk
Rakúski biskupi vydali usmernenia na využívanie umelej inteligencie v Cirkvi
Umelá inteligencia môže Katolíckej cirkvi pomáhať pri jej činnosti, nemôže však kázať namiesto kňaza, nahrádzať pastoračné rozhovory ani meniť slávenie…
Počet asistovaných samovrážd na Havaji prudko rastie. Za rok pribudlo 55 percent
Havaj zaznamenal v minulom roku rekordný počet úmrtí v rámci programu asistovanej samovraždy. Kritici upozorňujú na nedostatky v kontrole systému…
Samosprávy vyzývajú premiéra na silnú obhajobu Kohéznej politiky EÚ
Združenie Samosprávne kraje Slovenska , Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únia miest Slovenska (ÚMS) sa spoločne obrátili na…
V Bratislave prekryli pomník SNP plachtou VPN. Národniari teraz vyzývajú primátora Valla, aby podal vysvetlenie
Vládna Slovenská národná strana na sociálnej sieti reagovala na incident, ktorý sa odohral na pozadí osláv 17. novembra, keď v bol…
Výstava na Budatínskom hrade predstavuje tvorbu výtvarníčky Kristíny Rambousek
Výber z tvorby mladej výtvarníčky Kristíny Rambousek predstavuje nová výstava Hlboko zakorenené inštalovaná v kaplnke Budatínskeho hradu. Ako informovala marketingová…




























