A nezostala sama. Včera na svojom konte portálu „X“, ktorý mimochodom vlastní, zverejnil rozhovor s profesorom Sachsom aj miliardár a zrejme najinovatívnejší a najúspešnejší podnikateľ a investor na svete Elon Musk, majiteľ automobilovej firmy Tesla, vesmírneho projektu SpaceX ako aj internetového projektu Starlink, projektu Neuralink či OpenAI. Do záhlavia si dovolil dať poznámku „Interesting“ (zaujímavé), čo spustilo vlnu agresívnej kritiky amerických neokonzervatívcov a liberálov ako aj európskych progresívcov a globalistov.

Interesting pic.twitter.com/61G9RKibAY

.

— Elon Musk (@elonmusk) November 12, 2024

Profesor Sachs jasne hovorí, že nie sme v treťom roku tohto konfliktu, ako tvrdia západné vlády a médiá. Toto je už desiaty rok vojny. A to je veľký rozdiel. Pozrime sa spoločne na názor profesora Sachsa na pôvod a príčiny tohto konfliktu.

Zverejnený výňatok rozhovoru profesora Sachsa začína slovami: „Toto nie je Putinov útok na Ukrajinu, ako nám každý deň tvrdia. Začalo sa to v roku 1990. James Baker, náš minister zahraničných vecí, sľuboval Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nepohne ani o palec na východ, ak bude súhlasiť so zjednotením Nemecka a vstupom Východného Nemecka do NATO. Pritom USA to porušili už v roku 1994, keď Clinton podpísal plán na rozšírenie NATO na Ukrajinu. Vtedy sa k moci dostali takzvaní neokonzervatívci, ktorí sa úspešne presadili aj vo všetkých nasledujúcich vládnych garnitúrach, V roku 1999 do NATO vstúpili Česko, Maďarsko a Poľsko. Následne v roku v rámci vierolomného prísľubu USA „ani o palec na východ“ do NATO vstúpili Slovensko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a v roku 2009 Chorvátsko a Albánsko.

Od roku 2008 Spojené štáty začali presadzovať ďalšie rozšírenie NATO o Ukrajinu a Gruzínsko. Takže prevrat na Ukrajine v roku 2014 bol realizovaný s cieľom rozširovania NATO. Pritom vojna sa začala násilným zvrhnutím ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014, štátnym prevratom, ktorý otvorene aj skryto podporovala vláda Spojených štátov.

Túto neúnavnú snahu o rozširovanie NATO musíme mať na zreteli. USA a Nemecko výslovne a opakovane sľúbili sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri „ani o palec na východ“ po tom, ako Gorbačov rozpustil sovietsku vojenskú alianciu známu ako Varšavská zmluva. Celý predpoklad rozšírenia NATO bol porušením dohôd dosiahnutých so Sovietskym zväzom, a teda so štátom, ktorého právnym nástupcom je Ruská federácia.

Potom USA viedli bombardovanie Srbska v roku 1999, takže NATO bolo použité na 78-dňové  bombardovanie európskeho hlavného mesta a rozdelenie krajiny. Rusom sa to síce veľmi nepáčilo, ale Putin vtedy ešte presadzoval proeurópsku a dokonca proamerickú politiku. Dokonca sa spýtal  Clintona, či by Rusko nemalo vstúpiť do NATO, keď ešte bola na stole myšlienka vzťahov založených na vzájomnom rešpekte, ale dostal veľmi vlažnú odmietavú odpoveď. Potom prišiel 11. september Rusi ešte stále podporovali Američanov aj v ich úsilí potlačiť terorizmus v Afganistane.

Pritom americkí neokonzervatívci (neokoni) presadzovali rozšírenie NATO, pretože sa snažili obkľúčiť Rusko v oblasti Čierneho mora, čo sa podobá cieľom Veľkej Británie a Francúzska v krymskej vojne v rokoch 1853 – 56. Americký stratég Zbigniew Brzezinski označil Ukrajinu za „geografický pivot“ Eurázie. Ak by sa USA podarilo obkľúčiť Rusko v čiernomorskom regióne a začleniť Ukrajinu do vojenskej aliancie USA, schopnosť Ruska projektovať svoju moc vo východnom Stredomorí, na Blízkom východe a v globálnom meradle by zanikla, aspoň také boli teoretické úvahy.

Samozrejme, Rusko to nevnímalo len ako všeobecnú hrozbu, ale ako konkrétnu hrozbu umiestnenia moderných zbraní k ruským hraniciam. To bolo obzvlášť zlovestné po tom, ako USA v roku 2002 jednostranne odstúpili od Zmluvy o protiraketovej obrane, ktorá podľa Ruska predstavovala priamu hrozbu pre ruskú národnú bezpečnosť a znamenala možnosť zničenia vedenia Ruska balistickými raketami s doletom do Moskvy len za niekoľko minút.

V rokoch 2002, 2004 a 2005 sme boli zainteresovaní do operácie na zmenu režimu na Ukrajine, tzv. prvej farebnej revolúcie ale v roku 2009 vyhral prezidentské voľby Janukovyč. Janukovyč sa počas svojho prezidentovania (2010 – 2014) usiloval o vojenskú neutralitu práve preto, aby sa vyhol občianskej vojne alebo vojne v zastúpení na Ukrajine. Pre Ukrajinu to bolo veľmi múdre a rozumné rozhodnutie, ktoré však stálo v ceste americkej neokonzervatívnej posadnutosti rozširovaním NATO. Keď koncom roka 2013 vypukli protesty proti Janukovyčovi po odklade podpisu prístupového plánu s EÚ, Spojené štáty využili príležitosť a protesty vystupňovali do prevratu, ktorý vyvrcholil Janukovyčovým zvrhnutím vo februári 2014.

Spojené štáty sa do protestov neúnavne a tajne miešali a podporovali ich, aj keď na scénu vstúpili pravicové ukrajinské nacionalistické polovojenské jednotky. Americké mimovládne organizácie vynaložili obrovské sumy na financovanie protestov a prípadného zvrhnutia. Toto financovanie mimovládnych organizácií nikdy nevyšlo celkom najavo, hoci Victoria Nulandová, vtedajšia námestníčka ministra zahraničných vecí vo svojom vystúpení priznala, že USA stála „podpora demokracie (rozumej príprava prevratu) na Ukrajine 5 miliárd dolárov.

Do úsilia USA o zvrhnutie Janukovyča boli úzko zapojené tri osoby: Victoria Nulandová, vtedajšia námestníčka ministra zahraničných vecí; Jake Sullivan, vtedajší bezpečnostný poradca viceprezidenta Joea Bidena, teraz poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť; a viceprezident Biden, teraz prezident. Nulandová bola neslávne prichytená pri telefonáte s veľvyslancom USA na Ukrajine Geoffreym Pyattom, ako plánuje budúcu vládu na Ukrajine, a to bez toho, aby Európanom dovolila sa k tomu vyjadriť („Fuck the EU,“ teda „Vyj..me sa na EÚ“, ako sa bez škurpúľ vyjadrila  na nahrávke).

Účasť USA na prevrate nám pomáha pochopiť americký režisér Oliver Stone vo svojom dokumentárnom filme Ukrajina v ohni z roku 2016 . Odporúčam všetkým, aby si ho pozreli a dozvedeli sa, ako vyzerá operácia na zmenu režimu, ktorú uskutočnili USA. Takisto odporúčam, aby si prečítali silné akademické štúdie profesora Ivana Katchanovského z Ottawskej univerzity (napríklad tu a tu), ktorý pracne preskúmal všetky dôkazy o Majdane a zistil, že väčšina násilia a zabíjania nepochádzala od Janukovyčovej ochranky, ako sa tvrdí, ale od samotných vodcov prevratu, ktorí strieľali do davu a zabíjali policajtov aj demonštrantov.

Tieto skutočnosti zostávajú zahmlené kvôli utajovaniu zo strany USA a európskej poslušnosti voči americkej moci. V srdci Európy došlo k prevratu, ktorý zorganizovali USA, a žiadny európsky líder sa neodvážil povedať pravdu. Nasledovali brutálne dôsledky, ale všetci európski lídri stále poctivo „držia basu“.

Prevrat bol začiatkom vojny pred desiatimi rokmi. V Kyjeve sa dostala k moci neústavná, pravicová, protiruská a ultranacionalistická vláda. Po prevrate Rusko po narýchlo zorganizovanom referende obsadilo Krym a v Donbase vypukla vojna, pretože Rusi v ukrajinskej armáde prešli na stranu odporcov vlády v Kyjeve.

NATO takmer okamžite začalo dodávať Ukrajine zbrane za miliardy dolárov. A vojna sa stupňovala. Mierové dohody z Minska 1 a Minska 2, ktorých spolugarantmi mali byť Francúzsko a Nemecko, nefungovali jednak preto, že nacionalistická ukrajinská vláda v Kyjeve ich odmietla vykonávať, a jednak preto, že Nemecko a Francúzsko netlačili na ich vykonávanie, ako nedávno bez akejkoľvek hanby priznala bývalá kancelárka Angela Merkelová a francúzskty prezident Hollande.

Na konci roka 2021 prezident Putin veľmi jasne uviedol, že tri červené línie pre Rusko sú: (1) rozšírenie NATO na Ukrajinu je neprijateľné; (2) Rusko si udrží kontrolu nad Krymom; a (3) vojnu v Donbase je potrebné vyriešiť implementáciou Minska 2. Bidenov Biely dom odmietol rokovať o otázke rozšírenia NATO.

Ruská invázia sa tragicky a nesprávne uskutočnila vo februári 2022, osem rokov po Janukovyčovom prevrate. Spojené štáty odvtedy naliali desiatky miliárd dolárov na zbrojenie a rozpočtovú podporu Ukrajiny, čím zdvojnásobili snahu USA rozšíriť svoju vojenskú alianciu na Ukrajinu a Gruzínsko. Úmrtia a ničenie v tomto stupňujúcom sa konflikte sú hrozné.

V marci 2022 Ukrajina vyhlásila, že bude rokovať na základe neutrality. Zdalo sa, že vojna sa skutočne blíži ku koncu. Pozitívne vyhlásenia vydali ukrajinskí aj ruskí predstavitelia, ako aj tureckí sprostredkovatelia. Od bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta teraz vieme, že Spojené štáty a Británia tieto rokovania zablokovali, namiesto toho uprednostnili eskaláciu vojny s cieľom „oslabiť Rusko“. Toto rozhodnutie stálo už 600 000 životov Ukrajincov, odkedy priletel na Ukrajinu Boris Johnson a povedal Zelenskému, aby nabral odvahu, že mu budú kryť  chrbát.

V septembri 2022 boli vyhodené do vzduchu plynovody Nord Stream. K tomuto dátumu existujú presvedčivé dôkazy o tom, že Spojené štáty viedli operáciu na zničenie plynovodov Nord Stream. Správa Seymoura Hersha je veľmi dôveryhodná a nebola vyvrátená v jedinom dôležitom bode (hoci ju vláda USA horlivo popiera). Poukazuje na to, že tím Biden – Nulandová – Sullivan viedol operáciu na zničenie plynovodu Nord Stream.

Sme na ceste hrozivej eskalácie a lží alebo mlčania vo veľkej časti hlavných amerických a európskych médií. Celý príbeh o tom, že ide o tretí rok vojny, je klamstvo, ktoré zakrýva dôvody tejto vojny a spôsob jej ukončenia. Je to vojna, ktorá sa začala kvôli bezohľadnému neokonzervatívnemu tlaku USA na rozšírenie NATO, po ktorom nasledovala neokonzervatívna účasť USA na operácii na zmenu režimu v roku 2014. Odvtedy došlo k masívnej eskalácii zbrojenia, smrti a ničenia.

Túto vojnu treba zastaviť skôr, než nás všetkých pohltí jadrový armagedon. Chválim mierové hnutie za jeho statočné úsilie, najmä tvárou v tvár bezostyšným klamstvám a propagande zo strany vlády USA a zbabelému mlčaniu európskych vlád, ktoré sa správajú ako úplne podriadené americkým neokonzervatívcom.

Musíme hovoriť pravdu. Obe strany klamali, podvádzali a páchali násilie. Obe strany sa musia stiahnuť. NATO musí zastaviť pokus o rozšírenie na Ukrajinu a do Gruzínska. Rusko sa musí stiahnuť z Ukrajiny. Musíme počúvať červené línie oboch strán, aby svet prežil.

Tieto slová nepotrebujú ďalší komentár…