Česká vedkyňa: Obrovský záujem ľudí o testy na pamäťovú imunitu, no nie u epidemiológov. Tí chcú len všetkých preočkovať. Nedáva to zmysel pre ľudí vo fertilnom veku

Brno 9. apríla 20221 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

V Brne ešte minulý rok výskumníci otestovali krv vyliečených z Covidu na prítomnosť tzv. T lymfocytov, v ktorých sa skrýva pamäťová imunita, ktorá je spoľahlivejšia ako tá z protilátok. Pred rokmi tzv. T-bunková imunita bola konšpiráciou, dnes sa znova stáva akceptovanou hoci nepohodlnou pravdou. Čo také revolučné zistili vedci o pamäťovej imunite pri Covid-19?

Treba povedať, že to nie je prvá štúdia, ktorá sa zaoberala T-bunkovou imunitou pri Covid-19. Aj kalifornská štúdia, o ktorej informoval v decembri New York Times, prišla k záveru, že T-bunková imunita u tých, ktorí Covid-19 prekonali, trvá, hoci v teste na protilátky nevyjde pozitívna. Z pozorovania T a B buniek videli, že pokles je tak mierny, že ochrana by mala byť na roky až desaťročia ako je pri SARS-CoV-1 už 17 rokov.

Česká vedkyňa Doc. MUDr. Irena Koutná, PhD, ktorá vedie výskum na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, vysvetľovala v rozhovoroch pre české portály Seznam a Novinky, že získané pamäťové bunky klesajú postupne, v prvých mesiacoch síce rýchlejšie, ale potom sa pokles spomalí. Z u nás dostupných testov na protilátky z krvi sa dostatok protilátok potvrdzuje len u ľudí s ťažším priebehom ochorenia. Tí s ľahším priebehom sú na protilátky negatívni.

Doc. Koutná vysvetľuje, že pamäťové bunky ukazujú úplne iný obraz. Práve tí, ktorí majú tak dobrú imunitu, že ľahko prekonajú Covid, majú lepšiu T- bunkovú imunitu, ako tí, ktorí sa dostali až na JIS. Ich imunita zneškodní vírus ešte na slizniciach a telo si to veľmi dobre zapamätá.

Vysvetľuje, že pamäťová imunita „naozaj súvisí s tým, aké máte genetické predispozície a ako si udržiavate svoj imunitný systém. Na to sa málo upozorňuje. Ľudia musia prevziať zodpovednosť sami za seba a nie slepo veriť len v očkovanie, ktoré aj keby bolo sebalepšie myslené, nie je samospasné.

Úprimne si myslím, že je to i jedna z príčin toho, prečo sú teraz priebehy ochorenia také ťažké. Veľkú úlohu hrá fakt, že máme 62% občanov s nadváhou a až 25% obéznych. Ďalej to, čo sa tu okolo nás deje, nám na zdraví a kondícií veľmi nepridá.” Čo tým myslí? Človek podľa nej postráda aspoň trochu normálny sociálny život. Poukazuje na to, že zdravším prístupom by bol švédsky model.

Brnenský výskum sledoval aj 130 zaočkovaných dobrovoľníkov. Po prvej dávke si až 25% osôb nevytvorilo žiadnu pamäťovú stopu. Po druhej dávke vakcíny stopa nastúpila skoro u všetkých okrem 1-2%, ale nikdy nedosiahla priemerných hladín, ktoré dosahujú ľudia s prirodzenou imunitou po prekonaní ochorenia.

Doc. Koutná vysvetľuje nespravodlivosť voči tým, ktorí aj keď majú pamäťovú imunitu, napr. lekári, ktorí ochorenie prekonali, sa stále musia chodiť pretestovávať. Očkovaní pritom na výtery už nemusia.

Nevýhodou vakcín je ďalej podľa nej, že reagujú len na S-proteín, teda časť vírusu, ktorá je zodpovedná za naviazanie na ľudské bunky a preto je ochrana zaočkovaných slabá pri mutáciach vírusu. No pri prirodzenej imunite „keď chorobu prekonáte, tak máte vyvinutý systém, aby reagoval na celý vírus,” zdôrazňuje.

K očkovaniu mladších sa Irena Koutná vyjadrila takto: „Mne osobne nedáva zmysel očkovať ľudí vo fertilnom veku, tz mladých, ktorí plánujú splodiť deti, pokiaľ nie sú sami v rizikovej skupine. Nechcem, aby to vyzeralo, že nie som zástankyňou očkovania. Ba naopak, napr. sa neviem zmieriť s tým, že niektorí ľudia odmietajú očkovať svoje deti v odskúšaných schémach, to je pre mňa nepochopiteľné. Ale veľmi ma mrzí, že sa tak tlačí na očkovanie ľudí vo fertilnom veku a mladých. Buďme úprimní, ako ľudstvo nemáme informácie o tom, ako vakcína funguje, nevieme, či sa nejaké dlhodobé efekty neprejavia za 10 alebo 15 rokov. Fakty nie sú.”

Jej výskumné centrum má záujem ponúknuť testy na pamäťovú alebo tzv. bunkovú imunitu aj vláde. Je v tom však trochu skeptická: „V rámci EU je tá politika viac menej jednotná, teda že bunková imunita nie je to, čo by nás nejako malo zaujímať. Trend je naočkovat všetkých.” Nádej azda vidí v záujme verejnosti a médií, epidemiológom však pamäťová imunita nezapadá do ich stratégií. Taký test je už v USA schválený na núdzové použitie. Volá sa T-Detect a je spoľahlivejší ako testy na protilátky. Je o čosi lacnejší ako ten český. Stojí 150 USD. Jeho rozšírenie by nabúralo systém vakcinačných pasov, ktoré chcú diskriminovať na základe toho, či osoba podstúpila očkovanie, či dočasne testovania. Z mnohých štúdií je zrejmé, že vakcíny nevytvárajú ani dostatočnú protilátkovú imunitu u mnohých.

Na záver stojí za zmienku vyjadrenie docentky Koutnej, ktoré pred rokom znelo ako konšpirácia: „Nesmieme zabúdať, že každý z nás už nejaký koronavírus mohol niekedy stretnúť, hoci nie tak agresívny. Takže pre telo tento vírus nie je úplne neznámy.” Ak sa stretne telo s inou mutáciou, podľa českého výskumu pamäťová imunita pomáha, aby bol priebeh len mierny. Ohľadom zníženia premorenia respiračnými vírusmi rúškami a lockdownami hovorí: „V každom prípade základné imunologické pravidlo znie, že netrénovaný imunitný systém je pomalý a lenivý imunitný systém. Vírusy, ktoré poznáme, nám pomáhajú náš imunitný systém trénovať. Dokonca aj proti tomu, čo potenciálne ešte príde a čo ešte nepoznáme.”

Nebude ohromná úmrtnosť u nás spôsobená tiež tým, že sme si pred rokom nasadili rúška, začali pozerať podozrivo na iných a náš imunitný systém zlenivel? Vláda sa pred rokom tešila, že je najlepšia na svete, lebo rýchlo zavrela hranice našej krajiny, kde aj tak takmer nikto nelieta a turisti nechodia. Takže nový koronavírus sa tu nerozmohol a keď konečne na jeseň dorazil, naša imunita bola ochabnutá? Pritom sme premrhali čas, aby sme ju posilňovali vitamínami a minerálmi, stravou bez cukru a športovaním. Zdá sa, že prenechať vládne rozhodnutia výhradne epidemiológom bolo aj z pohľadu imunológov katastrófou.

Jana Ray Tutková