Čerpanie európskych peňazí na ochranu životného prostredia a boj s klimatickými zmenami je ohrozené, tvrdia kontrolóri

Úrad pripomenul, že Európska komisia (EK) vyčlenila na podporu takýchto zelených projektov pre všetky členské krajiny na obdobie siedmich rokov vyše 5,4 miliardy eur. Slovenské ministerstvo životného prostredia (MŽP) však zmenilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prístup a do skončenia kontroly v máji nebola uzavretá ani jedna zmluva o spolufinancovaní, hoci niektoré projekty už získali podporu Európskej komisie. V štátnom rozpočte pre rok 2026 je na spolufinacovanie projektov vyčlenených päť miliónov eur, do konca mája z nich však podľa NKÚ nebolo vyčerpané ani jedno euro.

„Financie určené na ochranu životného prostredia, ktoré môžu pokrývať až 75 percent oprávnených výdavkov zo schválených projektov, tak môžu napokon pripadnúť iným členským štátom Únie. Tieto peniaze by pritom mohli Slovensku pomôcť plniť záväzky vyplývajúce z nášho členstva v európskom spoločenstve, a to prioritne v oblasti ochrany životného prostredia, a zároveň by mohli aktívne podporiť projekty zamerané na zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien, ktorých následky toto leto výrazne pociťujeme všetci,“ skonštatovala podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Program LIFE je hlavný finančný nástroj Európskej únie pre oblasť životného prostredia a ochranu klímy. Na rozdiel od klasických štrukturálnych fondov ho priamo riadi Európska komisia. V rokoch 2014 až 2020 bolo pre našu krajinu vyčlenených viac ako 43 miliónov eur. Envirorezort vtedy cez spolufinancovanie podporil 23 projektov sumou 25 miliónov eur.

„Môžem povedať, že v predchádzajúcom programovom období bol program LIFE na Slovensku úspešne implementovaný. Štát podporil všetky projekty, ktoré prešli európskym výberom a požiadali o národné spolufinancovanie. Vďaka kombinácii zdrojov z Únie, štátneho rozpočtu a aj financií žiadateľov smerovali do ochrany prírody, biodiverzity a klímy investície vo výške viac ako 70 miliónov,“ uviedla Crkoňová. Udržateľnosť výsledkov zrealizovaných projektov má byť podľa nej zabezpečená prostredníctvom After-LIFE plánov, pokračujúceho monitoringu a nadväzujúcich aktivít, s kombinovaným finančným krytím z vlastných zdrojov organizácie, štátnych dotácií a nadväzujúcich grantových schém.

Ktoré projekty sa realizovali

Projekty podporené v programovom období 2014 až 2020 sa týkali ochrany ohrozených druhov vtáctva, obnovy chránených biotopov v územiach sústavy Natura 2000 a systémového zlepšovania kvality ovzdušia. Kontrolóri sa pozreli na vzorku 11 projektov, ktoré realizovalo sedem prijímateľov – Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Karpatský rozvojový inštitút, Východoslovenská distribučná, a. s., Technická univerzita vo Zvolene, Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Univerzita Komenského v Bratislave.

Aké problémy odhalila NKÚ

Ako zistili, Štátna ochrana prírody ako jediný prijímateľ nesplnila zmluvné záväzky pri realizácii projektu a vôbec nečerpala zdroje z národného či európskeho rozpočtu. Organizácia podľa NKÚ nezabezpečila externú službu na odstránenie invazívnych drevín, nepredložila žiadosti o platbu ani včas neinformovala MŽP ako poskytovateľa o vzniknutých problémoch. „Hlavným dôvodom boli neefektívne a komplikované interné postupy, v dôsledku ktorých nebolo verejné obstarávanie na externú službu počas piatich rokov vôbec vyhlásené. K tomuto zlyhaniu prispela aj extrémna personálna nestabilita v podobe šiestich zmien na pozícii generálneho riaditeľa,“ priblížila Crkoňová. Zároveň doplnila, že kontrola ukázala aj nedostatočný dohľad rezortu životného prostredia nad projektom. Vzniknutú situáciu nakoniec podľa podpredsedníčky NKÚ musel riešiť iný projektový partner – občianske združenie BROZ, ktoré zabezpečilo dodávateľa a splnilo projektové ciele v časovej tiesni.

Kontrolóri identifikovali tiež riziko spojené s manažovaním projektu. Envirorezort ako národný koordinátor programu LIFE podľa nich výrazne prekračoval lehoty pri schvaľovaní zúčtovania zálohových platieb a finančných refundácií.

Pri schvaľovaní dodatkov k zmluvám, administrácii a finančnom riadení projektov chýbali záväzné lehoty úplne. Spracovanie jednotlivých žiadostí trvalo niekoľko mesiacov, vo výnimočných prípadoch to bolo 540 až 590 pracovných dní.

Tieto nedostatky boli podľa NKÚ spôsobené aj organizačnými a personálnymi zmenami, ktoré narúšali kontinuitu spracovania agendy. Celkovo bola táto agenda personálne poddimenzovaná. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča posilniť kontrolné a riadiace procesy, aby sa zabezpečila efektívnejšia implementácia a finančné ukončovanie projektov LIFE. Aj u príjemcov boli podľa NKÚ zistené nedostatky v dodržiavaní zmluvných termínov a informačných povinností.