Novinári z Financial Times vtedy zistili, že má ísť o plošné zdvojnásobenie minimálnej sadzby spotrebnej dane, z 1,80 eura na 3,60 eura. To by v praxi znamenalo , že by sa dane naprieč úniou vyrovnali a ceny cigariet by sa priblížili tým, aké dnes majú najbohatšie krajiny, teda zhruba 7 až 9 eur. Po silnom odpore, najmä zo strany chudobnejších krajín, bol nakoniec plán odložený z dôvodu „iných priorít.“
Podľa aktuálnych článkov v Poľsku, ktoré je od januára predsedajúcou krajinou, sú však plány na „ambiciózne“ zvyšovania minimálnych sadzieb opäť na stole. Je pritom prekvapivé, že podobná iniciatíva prichádza práve v čase, keď sa schyľuje k obchodnej vojne so Spojenými štátmi, protestujúci farmári svojou blokádou hraníc anulujú Schengen, automobilový priemysel, ktorý bol pýchou Európy ide na pol plynu a Brusel len ťažko definuje svoje postavenie voči svetovým mocnostiam a začína pochybovať o bezpečnostných zárukách tej najväčšej.
Pre krajiny ako Nemecko, Holandsko či Francúzsko, kde už ceny cigariet dosahujú vysoké úrovne, by zjednotenie daní neprinieslo zmenu. Slovensko je však v inej situácii.
Podľa Eurostatu patria Slováci medzi najviac finančne zaťažené domácnosti v EÚ. Na bývanie, energie, jedlo a tabakové výrobky minú až 55 % svojich príjmov, čo je suverénne najviac zo všetkých krajín. To znamená, že zdvojnásobenie spotrebných daní by nielenže Slovákov zasiahlo viac ako iné národy, ale v rámci krajiny by postihlo tých najchudobnejších.
Navyše, Slovensko má stále jednu z najvyšších inflácií v eurozóne. Ako informovala Národná banka Slovenska, medziročný rast spotrebiteľských cien na Slovensku sa v januári zrýchlil na 4,1 %, čo je najvyššia úroveň od začiatku roka 2024. Na porovnanie, v eurozóne bola inflácia 2,5 %.
„Rast cien na Slovensku bol tretí najrýchlejší v 20-člennej európskej menovej únii,“ konštatuje NBS. Zároveň dodáva, že inflácia sa v tomto roku opäť zrýchli: „Stane sa tak v dôsledku zvýšenej DPH a ďalších konsolidačných opatrení vlády.“
Pripomeňme, že ceny tabakových výrobkov u nás rástli 4 roky po sebe a majú rásť aj v ďalších rokoch. Štát v tomto roku plánuje na daniach od fajčiarov vybrať miliardu eur.
Zvyšovanie daní však mieru fajčenia neznižuje. Dôvod je jednoduchý. Len máloktorý fajčiar totiž dokáže prestať. Až dve tretiny fajčiarov v prieskumoch uvádza, že by chceli s týmto zlozvykom skoncovať, no v praxi pokračujú, aj keď sú si vedomí zdravotných rizík.
Zhruba milión fajčiarov na Slovensku by tak muselo počítať, s tým, že dvojnásobne dane by výrazne znížili ich príjmy. A budú hľadať riešenie – to však nenájdu ani v alternatívnych výrobkoch bez tabaku, pretože aj tie chce Brusel zahrnúť do svojich plánov na zvyšovanie daní. Nájdu ho však na čiernom trhu. Už teraz má Slovensko v tomto smere nemalé problémy.
V posledný februárový deň tohto roka Finančná správa SR informovala o svojom historickom úspechu, keď sa jej podarilo odhaliť najväčšiu nelegálnu továreň na výrobu cigariet.
„Súčasťou odhalenia nelegálnej výrobne v okresoch Skalica a Spišská Nová Ves je vyše 19 miliónov kusov cigariet, vyše 48 ton tabakovej suroviny a takmer 17 tisíc kg rezaného tabaku, pričom škoda na spotrebnej dani a DPH predstavuje sumu viac ako 15 miliónov eur,“ informovala finančná správa.
Ide pritom len o špičku ľadovca. Informácie o záchytoch kontrabandu, odhaleniach organizovaných skupín, koordinovaných medzinárodných zásahoch, či zábery zo spaľovania nelegálnych cigariet, sú v poslednom období bežnou výbavou večerných správ.
Podľa poslednej štúdie spoločnosti KPMG, sa spotreba pašovaných a falšovaných cigariet na Slovensku v roku 2023 zvýšila o 52 %. V prepočte sa u nás spotrebovalo 13 miliónov krabičiek, čo vzhľadom na počet obyvateľov predstavuje takmer 2,5 krabičky „na hlavu.“
Výpadok Slovenska na daniach z titulu nelegálnej spotreby KPMG vypočítala na 44 mil. EUR, pričom oproti roku 2022 to predstavuje nárast o 17 mil. eur.
Podiel nezdanených cigariet je na rekordných úrovniach aj podľa poslednej analýzy Nielesen IQ, ktorá zistila, že každá piata krabička vyfajčená na Slovensku bola kúpená bez spotrebnej dane.
V tomto probléme nám teda daňové plány Bruselu nepomôžu. Skôr naopak. Okrem slabej kúpyschopnosti a cenovej citlivosti Slovákov, treba brať do úvahy aj špecifikum východnej hranice.
Zostáva dúfať, že rozhodovanie o daňových otázkach aj naďalej zostane v kompetencii členských krajín. Stále viac sa totiž hovorí o snahe tzv. starých členov prejsť z rozhodovania konsenzom na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Tým by sme prišli o právo veta a vôľu silnejších krajín by sme museli pasívne prijať.
Ak by sa plán na harmonizáciu spotrebných daní podarilo presadiť, išlo by o precedens, ktorý by oslabil suverenitu členských štátov v daňovej politike. Nemuselo by však zostať len pri len cigaretách.
Zelenskyj: Ukrajina potrebuje „obrovskú sumu“
Ukrajina potrebuje „obrovskú sumu“ na pokračovanie vojny, vyhlásil Zelenskyj po zasadnutí „Koalície ochotných“
Vláda nesúhlasí s návrhom na odvolanie ministra zahraničných vecí Blanára
Vláda SR nesúhlasí s opozičným návrhom na odvolanie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára . Rozhodla o tom na piatkovom zasadnutí,…
Zelenskyj sa snažil spomenúť si, či aj jeho Trump nazval „priateľom“: „Áno, nie, nie, nepamätám si“
Volodymyr Zelenskyj nedokázal jasne odpovedať na otázku novinára, či ho americký prezident Donald Trump nazval svojím priateľom tak, ako to…
„Prejdite na našu spoločnú stranu,“ prihovoril sa Putin ukrajinskému ľudu
Ukrajinský ľud musí myslieť na budúcnosť svojich detí a usilovať sa o zjednotenie s Ruskom, pretože úpadok ich krajiny je…
Šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte odsúdil ruskú strelu v poľskom vzdušnom priestore
Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy Mark Rutte v piatok odsúdil narušenie poľského vzdušného priestoru potom, ako miestne úrady oznámili dopad…






















