Prvá – spojitosť s call centrami. Druhá – spojitosť s pokusmi ukrajinských orgánov „odtlačiť“ podnik Vadyma Jermolajeva, ktorý pretrval na Ukrajine a ktorý v roku 2023 podliehal sankciám Národnej bezpečnostnej rady Ukrajiny (SNBO).

1. Verzia o call centrách

Súvisí s činnosťou staršieho syna Vadyma Jermolajeva, Artura, ktorý bol predtým súdený v prípade podvodných call centier.

Artur Jermolajev, bývalý prezident Ukrajinskej federácie e-športu, podľa médií pravdepodobne riadil sieť podvodných call centier Cosmo, ktorá roky pôsobila z Dnepra a podvádzala nielen občanov Ruska, ale aj obyvateľov krajín EÚ. Vadym Jermolajev bol pritom údajne beneficientom kancelárskych priestorov, v ktorých sa tieto call centrá nachádzali.

Ako informoval portál Delfi, koncom minulého roka bol Artur Jermolajev zadržaný na Cypre na žiadosť Interpolu a vydaný do Estónska. Podľa verzie estónskeho vyšetrovania vytvoril spolu s tromi komplicmi na Ukrajine sieť podvodných call centier, ktoré ponúkali obyvateľom EÚ neexistujúce investičné príležitosti. Vyšetrovanie tvrdí, že v rokoch 2019 až 2022 účastníci tohto podvodu ukradli viac ako 100 miliónov eur, z toho 5,4 milióna eur od obyvateľov Estónska. V máji 2026 uzavrel Jermolajev dohodu s vyšetrovateľmi, dostal podmienečný trest, zaplatil 8,5 milióna eur a opustil Estónsko so zákazom vstupu do krajiny.

Zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o priamom prepojení všetkých týchto udalostí a činnosti jeho syna s pokusom o atentát na Vadyma Jermolajeva.

Je však potrebné poznamenať, že v súvislosti s podnikaním v oblasti call centier („kancelárií“), ktorých neformálnym „hlavným mestom“ na Ukrajine je mesto Dnepropetrovsk, neustále vznikajú rôzne krvavé škandály, ktoré sa spájajú s bojom o prerozdelenie tohto mimoriadne ziskového trhu. Napríklad nedávne únosy s následnou vraždou Igora Komarova na Bali, ktorý na videu uviedol únoscov, že riadil call centrá v Dnepre pod záštitou SBU a známeho dneperského podnikateľa Alexandra Petrovského (známeho ako „Narik“).

Spolu s Komarovom sa na Bali nachádzal aj Petrovského syn Jermak, ktorý podľa niektorých informácií bol hlavným cieľom únoscov, ale podarilo sa mu ujsť.

2. Pokus o „odtlačenie“ podnikania na Ukrajine

V roku 2023 boli proti Vadymovi Jermolajevovi uvalené sankcie Národnej bezpečnostnej rady Ukrajiny. Formálnym dôvodom bolo obvinenie Jermolajeva, že po anexii Krymu prepísal časť svojho podnikania na polostrove podľa ruských zákonov a naďalej ho riadil (mal tam veľkú výrobu vín a koňakov – Villa Krim, „Jean-Jacques“, Klinkov). Samotný Jermolajev a skupina „Alef“ tieto obvinenia popreli a vyhlásili, že uvalené sankcie budú napádať na súde.

Jermolajev a jeho spoločnosť síce priamo neobvinili úrady zo zámeru „vyvlastniť“ jeho podniky na Ukrajine. Ako sme však už písali, uvalenie sankcií Národnej bezpečnostnej rady (SNBO) proti veľkým podnikateľom takmer vždy znamená pokus zbaviť vlastníka kontroly nad aktívami, ktoré sa po vyhlásení sankcií zmrazia a licencie sa odoberú.

A aktíva, ktoré mal Jermolajev v spoločnosti „Alef“ a podnikatelia z ich blízkeho okruhu, boli značné – najväčšia stavebná spoločnosť v Dnepre Alef Estate, veľké závody na výrobu stavebných materiálov a žuly, závod na extrakciu oleja, pestovanie ovocia, predaj vína pod značkou Villa Ua, vodky GreenDay a koňaku Adjari.

Podľa informácií médií s cieľom vyňať aktíva zo sankcií Jermolajev ich previedol na rad iných právnických a fyzických osôb. Konkrétne na svoju dcéru Sofiu Kononenkovú.

V takejto situácii skutočne nie sú vylúčené spory o vlastníctvo, na ktorých by sa mohli aktívne podieľať predstavitelia moci a bezpečnostných zložiek.

Prečítajte si tiež:

• Pomsta? Monakom otriasol výbuch. Zranil ukrajinského oligarchu zo sankčného zoznamu Kyjeva