Bývalého sudcu Polku súdia pre nepriamu korupciu, vinu odmieta

Na Špecializovanom trestnom súd v Pezinku sa dnes po niekoľkých neúspešných pokusoch začal súdny proces s bývalým žilinským sudcom Pavlom Polkom, ktorý je stíhaný pre trestný čin nepriamej korupcie. Vec sa týka skutku ešte z roku 2015, keď si sudca Krajského súdu v Žiline podľa obžaloby nechal sľúbiť úplatok v sume do 10-tisíc eur za to, že zabezpečí, aby bolo vyhovené sťažnosti odsúdeného proti rozhodnutiu, ktorým mu súd zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie. Nakoniec sa však podľa prokuratúry Polka vo veci neangažoval. Obžalovaný po prečítaní obžaloby vyhlásil, že je nevinný. Súd už predtým vo veci rozhodol trestným rozkazom, keď bývalého sudcu uznal za vinného, trest mu však neuložil. Polka však voči nemu podal odpor

HS / SITA

Na snímke bývalý krajský sudca Pavol Polka / Foto: TASR-Ján Krošlák

▶ ❚❚ ↻

Polka vo svojej výpovedi kategoricky odmietol, že by sa s niekým dohadoval na vybavovaní podmienečného prepustenia odsúdenej osoby.

“Nikdy ma nikto neoslovil v súvislosti s označenou trestnou vecou. Nikdy mi nikto nič nesľúbil,“ vyhlásil obžalovaný.

Doplnil, že prokurátor ho obžaloval zo skutku, ktorý sa nikdy nestal. Keďže Polka podľa vlastných slov považuje prokurátora za zaujatého, odmietol odpovedať na jeho otázky. Súd tiež na dnes predvolal ako svedka Františka Tótha, prezývaného „Veľký Fero“. Ten už bol právoplatne odsúdený v kauze korupcie na žilinských súdoch.

Súd tiež na dnes predvolal ako svedka Františka Tótha, prezývaného „Veľký Fero“. Ten už bol právoplatne odsúdený v kauze korupcie na žilinských súdoch. Tóth vo svojej výpovedi potvrdil, že na jar 2015 na požiadanie Patrika Murzu, ktorý v tomto prípade vystupuje tiež ako svedok, oslovil Polku s tým, že by potrebovali zabezpečiť podmienečné prepustenie obžalovaného. V tejto súvislosti mali pripravenú čiastku 10-tisíc eur. Vybaviť sa to podľa neho však nepodarilo.

„Lebo údajne (Polka, pozn. SITA) nezastihol sudcu, ktorý o tom rozhodoval,“ povedal Tóth. Doplnil, že v tej dobe takisto bola manželka obžalovaného v nemocnici, preto sa sústredil na tento problém.

„Nič sa nevybavilo, tak ja som tie peniaze nikomu nedával,“ zdôraznil svedok.

“Veľký Fero” tiež povedal, že v minulosti bol v Žiline známy tým, že vie pomôcť ľuďom, ktorí sú v problémoch. Konkrétne vedel napríklad vybaviť prepustenie z väzby alebo zníženie trestu.

„Cez pána doktora som vybavoval všetky veci,“ uviedol na margo obžalovaného.

Polka v súvislosti s výpoveďou svedka povedal, že ešte v roku 1989 ho odsúdil, čo môže byť jeho motiváciou vypovedať proti nemu. Proces v tejto veci by mal pokračovať v apríli výsluchom svedka Murzu.

Samosudca ŠTS už v marci 2021 v inej trestnej veci schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a bývalým sudcom Krajského súdu v Žiline, ktorý čelil obvineniu pre prijímanie úplatku vo funkcii verejného činiteľa. Súd uznal Polku za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov s probačným dohľadom. Súd vymeral obvinenému aj peňažný trest 150-tisíc eur s tým, že v prípade nezaplatenia mu bude uložený náhradný trojročný trest odňatia slobody. V súčasnosti však bývalý sudca, ktorý bol pôvodne svedkom vo viacerých trestných konaniach, hovorí, že túto dohodu urobil pod nátlakom. V tejto súvislosti podal na ŠTS návrh na povolenie obnovy konania, súd ho však vo februári tohto roku zamietol. Zároveň by sa mal bývalý žilinský sudca pred súd postaviť aj v piatok 21. marca. Dôvodom je neuhradenie časti peňažného trestu, ktorý mu bol uložený v rámci dohody. Súd v takom prípade rozhoduje o uložení náhradného trestu.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila bývalého sudcu ešte v septembri 2020 v rámci akcie Plevel. Obvinený bol tiež sudca Daniel B. alebo advokát Ľuboš M.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Špecializovaný trestný súd v Pezinku od minulého roku opätovne prejednáva prípad súrodencov Dávida a Dominika Krátkych, pôvodne odsúdených na doživotné tresty väzenia. Ako vyplýva z rozpisu pojednávaní súdu, vo veci je momentálne vytýčených ešte 25 termínov hlavného pojednávania od novembra tohto roku až do júna 2026.

Čítať viac | 19:41

Parížska prokurátorka Lora Bekko (niekde uvádzaná ako Laura Becco) vyhlásila, že lúpež v Louvri spáchali drobní zločinci, a nie profesionáli z organizovaných skupín.

Podľa jej slov nejde o „bežnú kriminalitu“, ale ani o ľudí spojených s „najvyššími vrstvami zločineckého sveta“. Podľa nej profily štyroch zadržaných osôb, vrátane priateľky jedného z podozrivých, nezodpovedajú typickým účastníkom „zložitých operácií“.

19:36

Nigéria oznámila, že privíta pomoc USA v boji proti islamistickým vzbúrencom, pokiaľ bude rešpektovaná jej územná celistvosť.

Takto reagovala na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten pohrozil možným vojenským zásahom pre údajné zlé zaobchádzanie s kresťanmi v krajine. Informuje agentúra Reuters.

19:35

Sýrske štátne médiá informovali, že prezident Sýrie Ahmad Šara v novembri pricestuje do Washingtonu. Tento krok označili za ďalší znak posilňovania vzťahov medzi obomi krajinami.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání cestu potvrdil. Informuje agentúra DPA.

19:33

Ornitológovia v nedeľu prvýkrát na Slovensku zdokumentovali výskyt vtáčieho druhu kolibiarik stužkatý. Drobný spevavec bežne obýva oblasti v Ázii. Na ornitologickom stacionári v Drienovci ho odchytili a zdokumentovali Milan Olekšák, Peter Ďurian a Iveta Dolná. Následne ho označili slovenským krúžkom a vypustili späť do prírody. Na sociálnej sieti o tom informovala Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.

Čítať viac | 19:28

Donald Trump obvinil nigerijské úrady z neschopnosti chrániť kresťanov a pohrozil použitím vojenskej sily proti tamojším islamistom.

Vo svojom príspevku na Truth Social vyhlásil, že USA môžu zastaviť pomoc Nigérii a „vyraziť do tejto zahanbenej krajiny, aby úplne vyhladili islamských teroristov“, ak útoky na kresťanov neprestanú.

V posledných mesiacoch pokračujú v Nigérii útoky na kresťanské komunity, najmä na severe a v stredných regiónoch krajiny. Zodpovednosť za ne preberajú skupiny Boko Haram a ISWAP, ako aj ozbrojené skupiny spojené s konfliktom medzi chovateľmi dobytka a poľnohospodármi.

Podľa údajov ľudskoprávnych aktivistov sa obeťami týchto útokov stávajú stovky ľudí. Nigérijské orgány tvrdia, že násilie má medzikomunitný charakter a nie je zamerané výlučne proti kresťanom.