Ako pre agentúru SITA dávnejšie uviedla historička z Historického ústavu SAV Marína Zavacká, na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných vyše 700 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto. „Podľa povojnových údajov sa straty na nemeckej strane približovali k piatim stovkám. Počas prechodu frontu tu zahynulo aj okolo 120 civilistov a zničených bolo vyše tisícky domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice,“ povedala Zavacká.

Mesto podľa historičky ešte v polovici decembra 1944 vyhlásil Adolf Hitler svojim rozkazom za pevnosť, Festung Pressburg. „Na jej obrane sa okrem jednotiek Wehrmachtu a SS podieľala polovojenská organizácia miestnych Nemcov Heimatschutz, rozmiestnení boli napríklad na Kuchajde,“ vysvetlila Zavacká.

Historička pripomenula, že útok sovietskych vojsk, ktorého výsledkom bolo oslobodenie Bratislavy, sa začal už 2. apríla. „Jednotky 2. ukrajinského frontu maršala R. J. Malinovského vtedy už obsadzovali obec Vajnory. Na ďalší deň bola oslobodená aj Rača, bojovalo sa v Trnávke, Prievoze a na Pálenisku. Delostrelecká paľba zasahovala nemecké pozície na Kolibe, v Ružinove a na Nivách,“ uviedla Zavacká. Zdôraznila pritom, že najvyšší predstavitelia ľudáckeho režimu už v tom čase boli evakuovaní do Holíča, odkiaľ pokračovali na úteku na územie Tretej ríše. „Pred frontom z mesta smerom na Devín, Devínsku Novú Ves a Marchegg utekala aj časť tunajšieho nemeckého obyvateľstva,” povedala historička.

Klub vojenskej histórie Svoboda pripomína význam 1. československého armádneho zboru

V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské nivy a prístav do vnútorného mesta. „Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky,“ vysvetlila Zavacká. Dodala, že Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla.

Bratislava si každoročne pripomína oslobodenie vojakmi Červenej armády 4. apríla, pričom tento rok od udalosti uplynulo už 80 rokov. Pri príležitosti piateho výročia oslobodenia mesta bola slávnostne odhalená socha Víťazstva od Jozefa Kostku v parčíku na Hviezdoslavovom námestí. Za bežných okolností si tu predstavitelia mesta výročie pravidelne pripomínajú verejnými podujatiami.

Oslobodenie Bratislavy bolo dôležité najmä z politického hľadiska

Oslobodenie Bratislavy na konci druhej svetovej vojny bolo dôležité najmä z politického hľadiska. Vojensky bolo hlavné mesto významné hlavne ako komunikačný a dopravný uzol. Bojovali o ňu predovšetkým strelecké jednotky. Velitelia pred jej bránami zmenili dovtedajšiu taktiku a vojenské sily rozdelili do menších skupín. Sovietskym jednotkám trvalo obsadiť mesto necelé dva dni. V rozhovore pre TASR to uviedol historik Pavol Šteiner pôsobiaci na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Osemdesiate výročie oslobodenia mesta pripadá na 4. apríla 2025.

„Kým dovtedy všetky tie divízie postupovali v jednej frontovej línii, dá sa povedať plece popri pleci, tak od rána 4. apríla boli tieto divízie, respektíve ich prvosledové pluky rozdelené do menších bojových skupín. Už mali nejaké skúsenosti napríklad s dobýjaním obkľúčenej Budapešti asi niečo vyše mesiaca predtým, kde sa osvedčila práve takáto taktika relatívne malých skupín o veľkosti roty alebo práporu, ale pomerne silne vyzbrojených delostrelectvom. Takže pokiaľ si pozrieme fotky z dobýjania Budapešti alebo neskôr z dobýjania Berlína, tak veľmi sa to podobalo na to, čo sa odohrávalo v Bratislave, už v tých zastavaných častiach,“ uviedol Šteiner.

.

Ako doplnil, nemecké jednotky sa v Bratislave bránili v izolovaných uzloch odporu, ktoré postupujúci sovietski vojaci museli dobýjať. Napriek ich snahe podávať odpor bolo mesto takmer nebrániteľné. „Sovietske divízie, ktoré severne od mesta prekračovali Malé Karpaty, normálne krížom cez hlavný hrebeň, tak tie sa veľmi rýchlo už toho 4. apríla ráno začali dostávať smerom na Marianku a Stupavu. Keby sa Nemci v úvodzovkách nepoponáhľali z Bratislavy, tak by tam boli tieto dve divízie obkľúčené a pravdepodobne zničené,“ dodal. Ako ozrejmil, úlohou nemeckých vojenských jednotiek bolo skôr zdržanie sovietskych vojsk.

Špičky ľudáckeho režimu opustili podľa Šteinera Bratislavu ešte 1. apríla. Obrana mesta tak zostala výlučne na nemeckých jednotkách. Ozbrojené zložky slovenského štátu sa do nej nezapojili. Postup sovietskych vojakov paľbou podporovala aj Dunajská flotila, do podpornej operácie sa zapojili z miest medzi Rusovcami a Bratislavou dva oddiely pancierových člnov.