Boj o moc sa tam zďaleka nekončí…

Voľby v Rakúsku sú za nami, boj o moc sa tam však zďaleka nekončí. Napriek tomu, že je víťaz jasný, ostáva totiž otázne, či sa mu podarí zostaviť vládu – respektíve či bude vôbec jej skladaním poverený…

PhDr. Marián Kluvanec PhD.

30. 09. 2024 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke líder opozičnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl

Bratislava 30. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Andreea Alexandru)

▶ ❚❚ ↻

Ako sme informovali už včera, výhra „Slobodných“ (FPÖ) na čele s lídrom Herbertom Kicklom nebude znamenať koniec hry. Majú totiž núdzu o potenciálnych partnerov. Ani sám prezident Rakúska nebol veľmi nadšený predstavou, že by mal poveriť skladaním vlády práve FPÖ. Rovnako líder druhej najsilnejšej strany, „Ľudovcov“, má s Kicklom problém…

Ako teda vyzerá povolebná kombinatorika?

V prvom rade treba pripomenúť, že stranu Slobodných mnohí považujú nielen za krajne pravicovú a populistickú, ale priam za extrémistickú. Mainstream a “štandardní a slušní” politici ju tak totiž vytrvalo označujú. Je to rovnaké, ako všade vo svete, rovnaké ako na Slovensku, kde každý, kto má vlastný názor na veci, je nebodaj pronárodný alebo konzervatívny nebodaj kresťanský, musí dostať nálepku fašistu a extrémistu.

Napriek tomu si Slobodní teraz „uchmatli“ takmer 30 percent. Mainstreamu a “slušným” politikom to však nevadí. Vôbec im nevadí, že skoro tretina ľudí túto stranu volila a že to nie sú žiadni fašisti, ale nazlostení občania, je im jedno.

Prvýkrát v dejinách sa tak Slobodní stanú najsilnejším parlamentným hráčom. Ukázalo sa tiež, po čom občania túžia: Strana sa drží výrazne konzervatívnych, pronárodných hodnôt – vo svojom programe má napríklad deportáciu nelegálnych migrantov…

Ale pýši sa aj protibruselským postojom v zmysle, že namiesto federatívneho modelu EÚ by uprednostnila úniu ako voľný zväzok členských štátov – teda v podstate obchodný kartel v podobe, v akej EÚ pôvodne vznikala. A to je v západnej Európe – aspoň u liberálnej politickej väčšiny – nepopulárny postoj.

S kým môže Kickl teoreticky vyskladať dostatočne silnú vládu?

Ľudovci ani sociálni demokrati (skončili tretí) s jeho osobou na čele do kabinetu údajne nepôjdu. Môžu však požadovať jeho „hlavu“ výmenou za koaličnú spoluprácu. K tomu ale tiež zrejme nedôjde, víťazného koňa predsa zo stajne neodstrániš…

Darmo Kickl „vystiera ruku“ k spolupráci, ako píšu nemecky hovoriace médiá – nikto ju (aspoň nateraz) nechce prijať.

Prezident Alexander Van der Bellen k tomu hovorí, že nový premiér bude musieť v prvom rade požívať jeho dôveru. Kickl však nie je celkom ten typ, keďže prezident vníma napríklad pochybnosti v jeho postoji k základným demokratickým hodnotám, kam počíta aj príslušnosť (alebo poslušnosť…?) k EÚ…

Preto sa zdá najviac prijateľná hypotéza, že vládu bude skladať druhá najsilnejšia strana, Ľudovci. Tí mali z posledných volieb dostatočný počet mandátov, aby pohodlne vládli spolu so Socialistami. Teraz však ÖVP stratilo až 19 kresiel, a to je rekordný prepad (pre porovnanie, Slobodní získali až o 27 viac, než naposledy).

Pokiaľ sa vládu nepodarí vyskladať krátko po voľbách, môže sa podľa analytikov stať, že tá aktuálna ešte potiahne nejakú dobu svoj mandát.

Nemecká verejnoprávna televízia ZDF prináša vlastnú analýzu povolebnej matematiky. Najsilnejšiu koalíciu by, pochopiteľne, tvorili Slobodní s Ľudovcami. To je však, vzhľadom na vyššie uvedené poznámky, ťažko predstaviteľná budúcnosť.

Potom je tu variant spoločnej vlády Ľudovcov so Socialistami – teda tak, aký je aktuálny model. Avšak tým, že nezískali dovedna taký počet mandátov, ako naposledy, by išlo o veľmi krehkú koalíciu. Prezident pritom očakáva pevnú a stabilnú vládu, tak, ako je zvykom. Ešte by preto mohli teoreticky pribrať niektorú z menších strán – liberálov NEOS, alebo Zelených – do trojkoalície, taký postup by však bol v rakúskych politických dejinách neštandardný.

Ako vidieť, situácia je komplikovaná. Zaujímavé je, že prezident sa nemusí „ponáhľať“ s určením osoby na zostavenie vlády. Rakúska ústava mu takú povinnosť neudeľuje. Zažitá prax počíta s tým, že hlava štátu poverí zostavením vlády predsedu takej strany, ktorá môže dosiahnuť v dvojkoalícii jasnú, „pohodlnú“ väčšinu.

V prípadoch, keď výsledky nie sú celkom jednoznačné v prospech jednej či druhej strany/potenciálnej koalície, môže najprv vyčkávať a dať priestor politickým lídrom na „sondovanie“ ich možností. Z toho dôvodu je predstaviteľné, že status quo rakúskej vrcholovej politiky bude vyzerať rovnako ešte aj o niekoľko týždňov (voľným odhadom).

Evidentné je momentálne iba to, že voliči oznámili politikom svojimi odovzdanými hlasmi témy, ktoré ich najviac trápia, a ktorých riešenie od budúcej vlády očakávajú.

V prípade akýchkoľvek nových informácií k zostavovaniu rakúskej vlády budeme naše spravodajstvo pre vás aktualizovať.

Prečítajte si tiež:

Rakúske „prekvapenie“ alebo obrat v Európe?

Rakúske vládnuce sily chcú zopakovať stratégiu Francúzska a Nemecka

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Polícia obvinila podozrivého z útoku na komentátora denníka SME Petra Schutza. Vedie trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva.

K útoku došlo 10. januára v košickom Auparku, novinár musel absolvovať operáciu stehennej kosti.