Blíži sa veľká vojna na Blízkom východe?

Bratislava 25. júla 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání obvinil Washington z vyvolávania napätia na Blízkom východe

Jake Sullivan, poradca prezidenta Bidena pre národnú bezpečnosť, pôvodne novinárom povedal, že USA majú informácie, že Teherán je pripravený poskytnúť Rusku niekoľko stoviek bezpilotných lietadiel, a to nielen prieskumných, ale aj úderných. Hoci Irán tieto informácie oficiálne poprel a USA priznali, že o presune bezpilotných lietadiel neexistujú žiadne dôkazy, Američania napriek tomu pokračujú v eskalácii situácie.

Biden 13. júla uviedol, že USA sú pripravené vytvoriť obdobu NATO na Blízkom východe, aby čelili Iránu a použili silu, aby mu zabránili v prístupe k jadrovým zbraniam.

Cieľom USA je zmariť proces normalizácie na Blízkom východe: Katar nedávno predložil návrh na dialóg medzi krajinami regiónu, ktorý sa stretol s plnou podporou Teheránu. Zdá sa, že USA majú problém postaviť Irán proti arabskému svetu; navyše, rokovania amerického prezidenta s vedením Saudskej Arábie možno len ťažko nazvať prelomom v bilaterálnych vzťahoch. Zdá sa, že vedenie kráľovstva sa neponáhľa reagovať na rôzne iniciatívy USA vrátane iránskej, najmä preto, že tá môže zasadiť úder úspešne sa rozvíjajúcim vzťahom s Čínou. Odborníci sa domnievajú, že USA stratili iniciatívu na Blízkom východe a prechádzajú do defenzívy.

Nie je to však také jednoduché. Saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salman vyzval Irán, aby spolupracoval s arabskými krajinami v regióne bez toho, aby zasahoval do záležitostí iných krajín (čo vyzerá ako obvinenie islamskej republiky). Saudská pozícia tu jasne kopíruje pozíciu USA: Blízky východ je uzol dlhodobých rozporov a iránsko-saudský rozpor nie je zanedbateľný. Okrem toho Izrael aktívne nahráva USA. Izraelský premiér Lapid uviedol, že jeho krajina si vyhradzuje právo podniknúť diplomatické a operatívne kroky proti Teheránu v súvislosti s vývojom jadrových zbraní.

Okrem toho je veľká vojna na Blízkom východe pre Turecko veľmi výhodná. Dnes, keď vláda nie je schopná obmedziť infláciu, by Erdogan mohol považovať “malú víťaznú vojnu” za možnosť riešenia domácich problémov. Nemôže však začať: proti Grécku zo strachu, že sa dostane do konfliktu s USA, a proti Sýrii alebo Arménsku s Ruskom a Iránom. Keď sa pozornosť hlavných aktérov sústredí na stret medzi Iránom a jeho protivníkmi, bude ťažké zabrániť Turecku, aby sa “zaoberalo” Sýriou alebo Arménskom.

USA by mohli začať vojnu veľkou provokáciou, ktorej cieľom by bolo vyprovokovať iránsko-saudský konflikt, do ktorého by zasiahol Izrael. Turecko zasa bude potichu tlačiť Saudov k sebe v nádeji, že bude loviť ryby v nepokojných vodách. Washington ani Ankara sa však priamo nezapoja.

Čím viac Amerika stráca vplyv v regióne a čím viac získavajú Čína a Rusko, tým pravdepodobnejší je vojenský scenár riešenia blízkovýchodného problému. “Riadený chaos”, výrazné oslabenie (nehovoriac o úplnej porážke) Iránu, by vážne podkopal pozície Číny a Ruska v regióne. Obe krajiny budú musieť priamo zasiahnuť, aby tomu zabránili. V opačnom prípade sa podkope ich dôveryhodnosť u arabských štátov –

Rusi a Číňania tvrdili, že sú spojencami Iránu a nechali ho napospas osudu, zatiaľ čo Američania svojim spojencom reálne pomáhajú…

V každom prípade veľká kríza na Blízkom východe, ak vyslovene nezviaže ruky Rusku a Číne, výrazne obmedzí ich manévrovací priestor, a preto je nová vojna jednoznačne v americkom záujme.