Minister zahraničných vecí Spojených štátov Antony Blinken ukončil svoju dvojdňovú cestu do Pekingu. Na základe informácií a správ po stretnutí sa ukázalo, že nedošlo k žiadnemu prelomu. Peking naplno využil príležitosť ponížiť Blinkena a Spojené štáty od začiatku až do konca.

Blinken mal navštíviť Peking začiatkom februára. Svoju cestu odložil po tom, ako Američania spozorovali na oblohe vznášajúci sa čínsky špionážny balón, čo vyvolalo hnev verejnosti. Od incidentu so špionážnym balónom však Peking urobil len málo pre zlepšenie čínsko-amerických vzťahov. Vyššie vedenie čínskej armády odmietlo zdvihnúť telefonáty svojho amerického partnera alebo žiadosti o stretnutie.

Medzitým americké médiá zistili, že čínsky špionážny balón, ktorý vo februári zostrelila americká armáda, nebol nejaký nízko technologický “hlúpy balón,” ako tvrdil prezident Biden. Podľa NBC News bol špionážny balón “schopný zhromažďovať spravodajské informácie z niekoľkých citlivých amerických vojenských miest.”

Minulý týždeň sa americká verejnosť dozvedela aj to, že Čína sa chystá zriadiť na Kube zariadenie na elektronické odpočúvanie, ktoré “by umožnilo čínskym spravodajským službám zachytávať elektronickú komunikáciu na juhovýchode USA, kde sa nachádza mnoho vojenských základní, a monitorovať lodnú dopravu v Spojených štátoch.”

To všetko sú znepokojujúce známky toho, že čínska komunistická strana je odhodlaná dosiahnuť toho, aby sa Američania necítili bezpečne na vlastnom dvore.

Napriek provokatívnym slovám a správaniu Pekingu sa však Biden rozhodol, že teraz je potrebná angažovanosť s Pekingom bez akýchkoľvek stanovených predbežných podmienok. Peking na oplátku považoval olivovú ratolesť Bidenovej administratívy za podnet na ešte antagonistickejšie správanie.

Poníženie Spojených štátov

Predtým, ako Blinken začal svoju cestu, dostal dôrazné pokarhanie od čínskeho ministra zahraničných vecí Čchin Kanga, ktorý obvinil USA zo zhoršenia vzťahov oboch krajín. Šéfovi americkej diplomacie povedal, aby “prestal zasahovať do vnútorných záležitostí Číny.” Na to nadviazal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktorý povedal, že “USA by si nemali robiť ilúzie o tom, že s Čínou rokujú z pozície sily.”

Aby sa minister zahraničných vecí ešte viac urazil, čínsky prezident Si Ťin-pching sa pred Blinkenom stretol s americkým podnikateľom Billom Gatesom.

Blinkenovo dlho očakávané stretnutie so Si Ťin-pching trvalo len asi pol hodiny a optika bola hrozná. Čínsky prezident vyzeral ako cisár, ktorý prijíma zástupcu vazalského štátu. Obraz podania ruky medzi nimi ukázal, že Si Ťin-pching stojí vzpriamene a vyzerá arogantne, zatiaľ čo Blinken bol v neohrabanej, takmer polovičnej úklone.

Počas ich stretnutia čínsky prezident zopakoval obvinenia svojho podriadeného, že za zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami sú zodpovedné výlučne USA a podľa denníka The Wall Street Journal poučil Blinkena, aby “pozitívnejšie prispel k stabilizácii vzájomných vzťahov.”

Cesta bez výsledku

Šéf americkej diplomacie tvrdí, že jeho cesta do Číny priniesla “pokrok,” ale nedošlo k žiadnemu skutočnému prelomu.

Hoci Peking súhlasil s obnovením niektorých výmen na vysokej úrovni, odmietol žiadosť Bidenovej administratívy o vytvorenie vojenského komunikačného kanála medzi oboma krajinami na riešenie otázok, ako sú napríklad nebezpečné blízke stretnutia v blízkosti Taiwanského prielivu. Nie je jasné, či Blinken vôbec spomenul incident s čínskym špionážnym balónom.

Čínske štátne médiá medzitým radostne poukázali na to, že Blinkenovo nedávne vyhlásenie “my (USA) nepodporujeme nezávislosť Taiwanu,”  bolo znakom “posunu smerom k pozíciám Číny.”

Bidenova administratíva a jej stúpenci trvajú na tom, že angažovanosť voči Pekingu je vždy dobrá vec, aj keď neprináša žiadny významný výsledok.

Takéto presvedčenie svedčí o úmyselnej neznalosti Číny a historických dôkazov. Čínska komunistická strana zvyčajne požaduje ústupky od druhej strany ešte predtým, ako súhlasí s angažovaním sa.

Niekedy strana manipuluje s angažovanosťou, aby získala čas, ktorý potrebuje na dosiahnutie svojho skutočného cieľa. Napríklad využila “mierové rokovania” s nacionalistickou stranou v roku 1945 na získanie času na vybudovanie vojenskej sily pred začatím občianskej vojny s plnou silou.

Viac ako tri desaťročia spolupráce Západu nezmenili správanie Pekingu, ani nezabezpečili, aby sa Čína stala demokratickou a slobodnou. Namiesto toho strana využila tieto záväzky na nahromadenie pôsobivých hospodárskych a vojenských zdrojov.

Bidenova administratíva, žiaľ, naďalej ignoruje históriu a nie je ochotná sa poučiť.

Biden označil Si Ťin-pchinga za diktátora

Čínske ministerstvo zahraničných vecí medzitým protestovalo proti Bidenovým slovám, v ktorých označil Si Ťin-pchinga za diktátora

“Vyhlásenia americkej strany sú nezodpovedné, porušujú diplomatickú etiketu a sú otvorenou politickou provokáciou,” uvádza sa vo vyhlásení.

Výroky amerického prezidenta prišli deň po návšteve ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena v Pekingu, kde sa okrem iného stretol s čínskym prezidentom, aby rokovali o normalizácii vzťahov.

Joe Biden predtým povedal, že Si Ťin-pching bol “veľmi rozrušený”, keď USA zistili vo svojom vzdušnom priestore balóny ČĽR a zostrelili ich.

“Si Ťin-pching bol veľmi rozrušený, keď som zostrelil tento balón so špionážnym zariadením na dvoch nákladných vagónoch, pretože nevedel, že tam je. Diktátori sú veľmi zmätení, keď zistia, že nevedia, čo sa stalo. Nemal sa dostať tam, kde sa dostal. Zišiel z kurzu,” vyhlásil Biden.

Americká loď pri Taiwane

Loď americkej pobrežnej stráže zároveň preplávala v utorok Taiwanským prielivom,  deň po tom, ako minister zahraničných vecí USA Antony Blinken absolvoval vzácnu návštevu Pekingu.

Prieliv, ktorý oddeľuje Čínu od ostrova Taiwan, je častým zdrojom napätia.

Siedma flotila amerického námorníctva uviedla, že strážna loď USCGC Stratton v utorok uskutočnil “rutinný” prejazd Taiwanským prielivom “cez vody, v ktorých sa v súlade s medzinárodným právom uplatňujú slobody plavby a preletu na otvorenom mori.”

“Prechod lode Stratton cez Taiwanský prieliv je dôkazom záväzku Spojených štátov voči slobodnému a otvorenému Indo-Pacifiku. Armáda Spojených štátov lieta, plaví sa a operuje všade tam, kde to medzinárodné právo umožňuje,” dodala 7. flotila vo svojom vyhlásení.

Vojenské plavidlá USA a príležitostne aj ich spojencov sa v posledných rokoch bežne plavia cez prieliv, čo vyvoláva hnev Číny, ktorá takéto misie považuje za provokáciu.

Prečítajte si tiež:

Biden vyhodil do vzduchu Blinkenovu diplomatickú misiu v Číne

Biden má problém. Si Ťin-pchinga označil za diktátora