Tentokrát začína už reálna bitka o Mesiac

Naposledy ľudia navštívili Mesiac v roku 1972. A počas ďalších 50-tich rokov si na našu družicu nespomenuli príliš často. Situácia sa však zmenila pred niekoľkými rokmi, keď na póloch Mesiaca objavili veľké zásoby ľadu. Ukázalo sa, že kolonizácia je celkom reálna: priamo na Mesiaci je možné získavať pitnú a technickú vodu (namiesto jej dodávky zo Zeme za cenu 0,5 – 1,2 milióna dolárov za liter), ako aj získavať energiu z vodíka. A doteraz už niekoľko krajín oznámilo plány na vyslanie expedície na Mesiac. Prečo toľko rozruchu? Čo tam ľudia hľadajú?

Mesiac je totiž zároveň vynikajúcim miestom na ťažbu kovov vzácnych zemín. Okrem prírodných zdrojov planéty sa totiž na povrchu Mesiaca nachádzajú zásoby molybdénu, titánu, vanádu a dokonca aj platiny, ktoré sa na Mesiac dostali prostredníctvom asteroidov. Jeho povrch bol zbavený atmosféry a vystavený aktívnemu bombardovaniu asteroidmi.

Kovy vzácnych zemín ako lantán, cér, neodým, samárium a europium sa našli vo vzorkách dodaných misiami Apollo a Luna. Ich koncentrácia v mesačnej pôde je porovnateľná so zemskými ložiskami, ale ich ťažba je jednoduchšia ako na Zemi, pretože sa nachádzajú v povrchovej vrstve, takže nie je potrebné kopať hlboko do Mesiaca. V kráteroch, ktoré vznikli pri dopadoch asteroidov, môžu byť koncentrácie kovov ešte vyššie.

Hélium-3, hoci nepatrí medzi kovy vzácnych zemín, sa považuje za jeden z najcennejších zdrojov Mesiaca. Je potenciálnym palivom pre fúzne reaktory, keďže vedci sú blízko k tomu, aby dokázali riadiť jadrovú syntézu.

Analýzy mesačnej pôdy ukázali, že v tenkej povrchovej vrstve sa nahromadilo veľké množstvo ľahkého izotopu hélia-3. Nachádza sa aj na Zemi, ale v mimoriadne malom množstve. Cena jedného litra tohto plynu dosahuje 1200 amerických dolárov. Na Mesiaci je koncentrácia oveľa vyššia, minimálny odhad zásob presahuje 500 tisíc ton. Trhová hodnota tohto zdroja je viac ako 10 kvadriliónov dolárov, čo je približne 500 ročných HDP krajiny, ako sú USA. Vedci vypočítali, že 30 ton hélia postačuje na zabezpečenie energie pre všetkých obyvateľov Zeme na jeden rok.

Vzniká oprávnená otázka: ako sa vesmírne mocnosti podelia o nerastné suroviny z Mesiaca? Podľa Zmluvy o kozmickom priestore z roku 1967, ktorú podpísala väčšina účastníkov vesmírnych pretekov, sú Mesiac a jeho zdroje spoločným majetkom ľudstva. Tento stav však bráni rozvoju nášho satelitu – kto bude investovať peniaze do výstavby lunárnych základní, keď neexistujú žiadne záruky?

Pred niekoľkými mesiacmi Výbor OSN pre mierové využívanie vesmíru zriadil špeciálnu skupinu, ktorá má pripraviť legislatívu pre Mesiac. Zákon pravdepodobne ustanoví lokalizované vlastnícke práva v mieste pristátia. Podobné návrhy už boli zakotvené v tzv. dohode Artemis – pôvodne podpísanej v roku 2020 krajinami, ktoré sa zúčastňujú na lunárnom programe NASA Artemis. V súčasnosti ju podpísalo viac ako 50 signatárov, ale Rusko a Čína medzi nimi nie sú.

Američania navrhli, aby sa miesta na Mesiaci, kde pristál ich Apollo, stali historickými pamiatkami. Pre Rusko je to tiež dobré riešenie, pretože na Mesiaci je 8 ruských kozmických lodí a dva lunochody. Preto má Rusko na Mesiaci aj dostatok pamiatok, ktoré spadajú pod ochranu historického dedičstva.

V súčasnosti sa diskutuje o viacerých mechanizmoch spoločného využívania zdrojov Mesiaca. Jedným z nich je právo silnejšieho, t. j. princíp „kto si sadol skôr, ten postupuje“. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa, ako rozdeliť satelit na bezpečnostné zóny. Rusko zasa trvá na potrebe medzinárodnej dohody pod záštitou OSN, ktorá by regulovala ťažbu a rozdeľovanie zdrojov. Ktorý princíp zvíťazí, je teraz ťažké povedať. Celá právna bitka o rozdelenie Mesiaca je ešte pred nami.

Porovnanie prvých aktivít ZSSR a USA na Mesiaci

Miesta pristátia na Mesiaci, ktoré môžu byť vyhlásené za historické pamiatky. Koľko kozmických lodí úspešne pristálo zo ZSSR a USA?

ZSSR

Sovietske kozmické lode, uskutočnili 7 úspešných mäkkých pristátí v rámci programu Luna:

1. 1959, „Luna-2“ – prvá kozmická loď, ktorá dosiahla povrch nášho satelitu (kozmická loď narazila do povrchu a havarovala)
2. 1966, „Luna-9“ – prvé mäkké pristátie na Mesiaci.
3. 1966, „Luna-13“ – uskutočnila prvý výskum hustoty a pevnosti povrchu družice.
4. 1970, „Luna-16“ – automatické vozidlo vrátilo na Zem 101 gramov vzoriek mesačnej pôdy.
5. 1970, „Luna-17“ – misia vyniesla Lunochod-1, prvé automatické samohybné laboratórium na svete riadené zo Zeme.
6. 1972, Luna 20 – poslala 55 gramov mesačnej zeminy z mesačnej pevniny späť na Zem.
7. 1973, Luna-21 – dopravila Lunochod-2, ktorý prešiel 37 kilometrov po povrchu a odoslal 80 000 snímok povrchu.
8. 1976, Luna-24 – dosiahla hĺbku 2 metre a doručila 170 gramov mesačnej zeminy. Na základe analýz týchto vzoriek sa po prvýkrát získali dôkazy o existencii vody na Mesiaci.

Európski astronauti trénujú na misie na Mesiaci v lunárnom simulátore

USA

Američania mali dva programy: „Servier“ – prieskum Mesiaca pomocou automatov (5 úspešných pristátí). A pilotovaný program Apollo, v rámci ktorého USA uskutočnili 6 úspešných mäkkých pristátí s astronautmi.

1. 1966 „Servier 1“ bol druhý, ktorý uskutočnil mäkké pristátie (4 mesiace po pristátí Luny 9 na Mesiaci).
2. 1966 Servier-3 – na palube mal zariadenie na zber a analýzu pôdy.
3. 1967, „Servier-5“ – vykonal chemickú analýzu zloženia mesačnej pôdy.
4. 1967, „Servier-6“ – 7 dní po pristátí znovu zapol motory a opäť pristál, pričom sa posunul o 2,4 kilometra.
5. 1967, Servier-7 – prvýkrát objavil záhadný optický jav známy ako žiara mesačného horizontu po zotmení.
6. 1969, Apollo 11 – prvé pristátie človeka na Mesiaci.
7. 1962, Apollo 12 – posádka po prvýkrát použila lunárne vozidlo a prešla s ním celkovo 27,9 km.
8. 1971, „Apollo 14“ – astronauti nasadili seizmometer, ktorý zaznamenal tisíce lunárnych otrasov a pomohol určiť štruktúru vnútra Mesiaca.
9. 1971, „Apollo 15“ – astronauti pracovali na Mesiaci tri dni, ich skúsenosti sa stali základom plánov na zriadenie stálych základní.
10. 1972, „Apollo-16“ – stanovili rekord v rýchlosti jazdy vozidlom po Mesiaci – 18 km/h.
11. 1972, „Apollo-17“ – astronauti priviezli na Zem najväčší náklad vzoriek pôdy – viac ako 110 kg.

Nové preteky a výhľady

V skutočnosti sa nové preteky o Mesiac začali v roku 2023 a teraz už niekoľko súkromných amerických vozidiel pristálo v blízkosti južného pólu Mesiaca. Rusi sú zatiaľ len v úlohe pozorovateľov. Američania sa rozhodli preskúmať Mesiac s pomocou súkromných spoločností. Financujú ich s nasledujúcou podmienkou: ak pristanete a doručíte náš náklad, dostanete peniaze, ak havarujete, je to vaše riziko. Niektoré vozidlá havarovali, iné pristáli. Doručili náklad, ktorý mala použiť americká pilotovaná misia Artemis.

Na samom začiatku týchto pretekov, 23. augusta 2023, mala na Mesiaci pristáť ruská kozmická loď Luna-25. Očakávalo sa, že ako prvá pristane na povrchu v blízkosti južného pólu Mesiaca. Sonda však havarovala a o pár dní neskôr tam pristála indická sonda. Túto novú sezónu vesmírnych pretekov teda neotvorilo Rusko, Amerika, ba ani Japonsko. Bola to India! Práve India spolu s Čínou sú lídrami súčasnej súťaže. Prebieha vo veľkom počte krajín: okrem Indie a Číny, samozrejme, zostávajú v skupine aj Spojené štáty, Japonsko a Južná Kórea má svoj vlastný program. India rovnako vynaložila veľa úsilia a peňazí. Na Mesiaci nepristáli na prvý pokus, prvé vozidlá boli tiež pokazené. Nie je tragédia rozbiť prístroj, hrozné je zastaviť sa, neurobiť ďalší krok.

Výhľady do budúcnosti

Expedície, ktoré sa v blízkej budúcnosti chystajú na Mesiac:

• Japonsko, misia Hakuto-R 2 (vozidlo odštartovalo 15. januára 2025): V pristávacom module pristane miniatúrny lunárny rover s hmotnosťou 5 kg. Pristátie je naplánované na jún tohto roka.
• Izrael, Bereshit-2 (štart je naplánovaný na rok 2025): Vozidlo budú tvoriť dva pristávacie a jeden lunárny modul. Jeden z nich dopraví na Mesiac kapsulu so semenami rastlín.
• USA, Artemis-II (apríl 2026): Oblet Mesiaca s ľudskou posádkou bez pristátia.
• Čína, Chang’e-7 (2026): Výskum južného pólu Mesiaca. Misia zahŕňa orbitálny modul, pristávací modul a lunárny rover na výskum vody.
• Spojené arabské emiráty, lunárna misia Emirátov, (2025-2026): vyslanie lunárneho rovera Rashid-2 v spolupráci so zahraničnými partnermi.