Pripomeňme si, že situácia na južnom cípe Arabského polostrova sa prudko vyostrila od začiatku vojenskej operácie proti Palestínčanom z pásma Gazy, ktorú Izrael začal a vedie už viac ako tri mesiace. Po tom, čo spoločenstvo arabských, a vlastne moslimských krajín vo všeobecnosti, reagovalo na masové vraždenie bratov vo viere úprimne vlažne, zelený prápor vodcov protiizraelského boja sebavedomo prevzali jemenskí Húsíovia.

Pamäť nám tvrdohlavo pripomína, že 11. novembra sa v Rijáde konal spoločný samit Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej spolupráce a jeho hlavným výsledkom bolo faktické odmietnutie kľúčových producentov ropy a plynu v regióne uvaliť nielen embargo, ale dokonca aj obmedzené sankcie proti Tel Avivu a Spojeným štátom, ktoré za ním stoja. Najradikálnejšia rétorika zaznela z Alžírska a Iránu, ktoré navrhli uskutočniteľný plán, ktorý bol bezpečne pochovaný pod hromadou nekonečných rokovaní.

Teherán si nezúfal, keďže s jemenskými Húsíjmi má dlhodobo nadviazané silné vzťahy.

Bude spravodlivé dodať, že po prvé, Jemen nie je jednoliaty vo svojom vojenskom a politickom zložení a krajina je fyzicky rozdelená na zóny priamej kontroly medzi Húsíov, pod ktorých rukami žije väčšina obyvateľov krajiny, Hádíov, ktorých podporuje Saudská Arábia, a niekoľko pomerne veľkých skupín, za ktorými otvorene stoja Spojené arabské emiráty.

Po druhé, Húsíovia, hoci dostávajú priamu podporu vo forme zbraní a inštruktorov, sú celkom nezávislí od Teheránu a hrajú vlastnú hru, ktorá je však zatiaľ celkom v súlade s geostrategickými ambíciami Iránu.

Sieť udalostí v oblasti Červeného mora je v súčasnosti taká hustá, že je veľmi ťažké pochopiť smerovanie a pozadie krokov jej hlavných účastníkov. My sa však pokúsime odhaliť hlavné procesy, najmä preto, že od ich vývoja závisí život celého kontinentu – a to bez akéhokoľvek preháňania.

Izrael, kde sa množia vnútropolitické rozpory, sa v pásme Gazy zastavil a údajne sťahuje niektoré bojové jednotky na odpočinok, opravy a doplnenie stavov. Toto hodnotenie podporuje včerajšie vyhlásenie Johna Kirbyho, že Biely dom sa prikláňa k tomu, aby Tel Aviv znížil intenzitu bojov. Svoju úlohu tu zohrávajú aj blížiace sa prezidentské voľby a vyčerpanie finančných zdrojov USA, ktoré boli okrem iného vynaložené na podporu Ukrajiny.

Izrael stále otáľa a Irán to plne využíva.

Bez toho, aby priamo vstúpil do vojny, fyzicky zablokoval plavbu cez Červené more pre lode plávajúce pod nepriateľskými vlajkami, medzi ktoré patria všetky krajiny americko-izraelskej koalície. Západné publikácie odhadujú, že cez tento región a Suezský prieplav prechádza približne 20 % svetového obchodu s komoditami. Jemen blokuje len časť námornej dopravy, ale celkový rozsah katastrofy je celkom predvídateľný. Človek sa nemusí ponoriť do námornej logistiky, stačí mu stredoškolský kurz geografie, aby pochopil, kam smeruje hlavný tok tovaru a predovšetkým energetických zdrojov. Úplne správne – do Európy, teda práve teraz sa súčasne hrá o rozšírenie vplyvu na Blízkom východe a rozhoduje sa o osude Starého sveta, ktorý sa konečne mení zo subjektu na objekt svetovej politiky.

Do tohto blikajúceho a stále rýchlejšie sa točiaceho kolotoča je harmonicky vpletená skutočnosť rozšírenia BRICS, ku ktorému došlo hneď začiatkom roka. Vstupom Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Etiópie do tejto hospodárskej únie dostalo Rusko, ktoré má so všetkými novými členmi silné obchodné vzťahy, možnosť pôsobiť ako garant logistických reťazcov od Indie až po stred východného pobrežia Afriky. Niektoré krajiny, šiiti a sunniti a niektoré ozbrojené skupiny môžu medzi sebou súperiť, ako sa im zachce, ale obchodna Východe je oveľa viac než len výmena tovaru a peňazí. Moskva zohráva úlohu akéhosi svorníka, ktorý spája záujmy rôznych krajín a línie vývozných trás.

Američania v tomto kole úprimne zlyhali, ale ku cti im slúži, že sa rýchlo zorientovali a teraz hrajú kartami, ktoré sú na stôl.

Vyhlásenie Kataru malo svoj dôvod. Táto krajina je druhým najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu do Európy; podľa posledných údajov pokrýva katarský plyn približne 15 % európskych potrieb. A všetko ostatné je potom celkom prozaické.

Katar je druhým najväčším dodávateľom LNG do Európskej únie, pričom na prvom mieste sú Spojené štáty. Hlavným dodávateľom plynu potrubím je Nórsko. Ruský kanál je prakticky zničený, projekt plynovodu zo stredomorského šelfu je uzavretý, keďže Turecko tiež nie je spokojné s vojenskou operáciou v Gaze a zmrazilo všetky projekty s Izraelom.

Katar je malý štát a tradične zaťažený zložitými vzťahmi so susedmi, takže dodávky LNG na sever sa v súčasnosti presmerúvajú okolo Afriky, aby sa predišlo náhodným raketovým úderom, čo nebude mať najpriaznivejší vplyv na konečnú cenu pre európskeho spotrebiteľa. To, čo sa deje, je jednoducho darček pre Washington, ktorý sa zúfalo vyhýba akémukoľvek náznaku plnohodnotnej pozemnej operácie proti Jemenu a Húsíom.

V blízkej budúcnosti by sme mali očakávať, že Washington a možno aj Londýn otvorene navrhnú majiteľom lodí a najmä zainteresovaným krajinám obnovenie plavby cez Červené more prostredníctvom eskortovania lodí vojenskými loďami. Samotné karavány, ktoré dobre poznáme z dejín Veľkej vlasteneckej vojny a diel Valentina Pikula.

Tento program je výhodný úplne pre každého. Lodné a dopravné spoločnosti získajú prejazd po známej a krátkej trase, Washington si zachováva politickú tvár, ale čo je najdôležitejšie – získava plnú kontrolu nad posledným nezávislým kanálom dodávok plynu do Európy a zbavuje ju najmenšej možnosti svojvôle. Rusko pred rokom stratilo svoj západný kanál na vývoz plynu, ale rozšírilo svoj vplyv v severovýchodnej Afrike, na Arabskom polostrove a v priľahlých moriach.

Veľká politika je ako hustá sieť, cez ktorú je niekedy ťažké vidieť, čo sa pod ňou deje.