Môj profil 
Predplatné
Jezuita páter Eckhard Bieger píše na internete o katolíckych požehnaniach:
Pre katolíkov možno vlastne žehnať všetko, nie iba bohoslužobné priestory, kalichy a veriacich po každej omši, či modlitbách chvál. Požehnanie sa neobmedzuje na ružence, či medaily, ale žehnať možno aj autá, továrenské haly, zvieratá, bylinky a mnohé iné. Niektoré žehnania sú vyhradené kňazom a diakonom, predovšetkým ak ide o kultové predmety ako kalichy alebo omšové rúcha. Ale rodičia môžu žehnať svoje deti. Veriaci si môžu aj zobrať domov svätenú vodu a žehnať ňou členov rodiny, ale aj stajňu a zvieratá. Procesia na Božie Telo je požehnaním pre domy. Existuje vlastná liturgická kniha pre žehnania, Benedikcionál s 99 možnosťami žehnaní.“
Aké nádeje sa spájajú s požehnaním? U auta je to iste želanie nebeskej ochrany, niekedy vyjadrené medailou sv. Krištofa, patróna vodičov. Pri žehnaní počasia sa modlíme za ochranu pred krupobitím, bleskom a suchom. Toto požehnanie udeľuje kňaz na konci svätej omše často krížom na to určeným.
Požehnanie vždy znamená, aby niečo prospievalo, pretože ak spočíva na veci, na projekte požehnanie, vyjde z toho niečo dobré. Požehnanie prichádza od Boha, vyslovuje sa vo forme prosby a sprevádza ho znak kríža, svätená voda a kadidlo. Požehnanie si môže katolík vyprosiť napr. pre novú fabriku, dom, záchranku alebo hasičské auto, hudobné nástroje, aj výstroj horolezca. Vlastne môže žehnať každý človek, zvlášť rodičia deti, ktorí im tak vyprosujú Božiu ochranu!
Ale teraz k otázke kardinála Marxa a nemalého počtu kňazov ohľadom požehnania homosexuálnym párom. Otázka je jednoduchá: Božie požehnanie možno vyprosiť pre hriešnikov, ale nie pre hriech. Teda by nebolo možné posvätiť nový nevestinec, koncentračný tábor, či zbrane, ktoré nie sú výlučne na poľovačku alebo legitímnu obranu. Preto je jasné, že nemožno požehnať zväzok, ktorý je hriešny, ani mafiu, ani združenia či zariadenia, kde sa konajú potraty.
Ak to položíme na misky váh, tak vieme: nemožno požehnať zväzok dvoch homosexuálnych mužov, či lesbických žien. Mužov alebo ženy, ktorí sú de facto homosexuálni, prirodzene áno a to sa deje aj pri každej svätej omši, ktorú navštívia. Pri tomto požehnaní, ktoré sa nevzťahuje na ich zväzok, však prijímajú požehnanie aj všetci ostatní hriešnici a Cirkev pritom dúfa, že sa pod vplyvom Božej milosti obrátia!
Tento vlastne jednoduchý ľahko pochopiteľný postoj od vyhlásenia oboch už presvedčivo vyjadril rad katolíkov: arcibiskupi L. Schick z Nemecka aj Ch. Chaput z USA, nemeckí teológovia H. Windisch a M. Büning. Sú to iste aj mnohí ďalší, ktorí takto myslia.
Milý kardinál Marx a milý biskup Bode, existuje iba jedna katolícka odpoveď: Nie! A váš dodatok „v jednotlivom prípade“ je absolútne bezcenný, nemá silu argumentu. Čo by povedal sv. Ján Krstiteľ, keď si Herodes vzal ženu svojho brata a ospravedlňoval by sa, že ide o „jednotlivý prípad“?!
Idea žehnať hriešne správanie je vlastne to, čo Izaiáš tak veľmi názorne popísal: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz 5,20)
Nie je to práve to, čo kardinál Marx a iní, ktorí myslia ako on, robia? Ak na pohár s kyslými uhorkami nalepím nálepku Med, uhorky zostanú kyslé! To nemôžu zmeniť ani žehnajúci biskupi. A ani pápež nie tým, že napomáha kultúrnu revolúciu, ak nevysvetlí, čo tým presne myslí. On hovorí, že „si dovoľuje“ tak hovoriť – ale ak sa niečoho odvážime, môžeme síce vyhrať, ale aj upadnúť.
To sa dnes, ako sa zdá, teraz šíri. Tak taliansky morálny teológ Maurizio Chiodi v prednáške na pápežskej univerzite Gregoriana nedávno tvrdil, že antikoncepcia niekedy nielenže nie je zakázaná, ale dokonca prikázaná! Odporovať dvom pápežom, ktorých Cirkev vyhlásila za blahoslaveného a svätého tak krátko po ich smrti takým radikálnym a otvoreným spôsobom – tak to v dejinách Cirkev zrejme ešte nikdy nebolo! Prorok Izaiáš hovorí, že takí ľudia na seba priťahujú Boží trest hrubými lanami!
Kardinálovi Marxovi, biskupovi Bodemu a Prof. Chiodimu treba zaželať, aby napriek tomu mali dobrý spánok. Či to ich svedomie pripustí, nie je isté, ale ak nie, bola by to vlastne nádej na ich obrátenie.
Biskup Andreas Laun, Salzburg
