Najvýznamnejší európski lídri sú bezdetní. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, holandský premiér Mark Rutte, a nový francúzsky prezident Emmanuel Macron, švédsky premiér Stefan Löfven, luxemburgský premiér Xavier Bettel a predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeneová.

Kým lídri Európy nemajú potomstvo, zdá sa, že ich ani netrápi budúcnosť ich kontinentu. Nemecký filozof Rüdiger Safranski píše:

“pre bezdetných je myslenie v termínoch budúcich generácií menej relevantné. Preto sa správajú čoraz viac tak, ako keby oni mali byť tí poslední a vidia samých seba ako to posledné ohnivko na reťazi.”

“Európa pácha samovraždu. Alebo aspoň jej lídri sa rozhodli spáchať samovraždu”, napísal pred pár dňami Douglas Murray v denníku The Times. “Európa už nechce plodiť potomstvo, ani bojovať za seba či dokonca už ani stáť si za svojím”. Murray tieto paradoxy nazýva vo svojej knihe Čudná smrť Európy (The Strange Death of Europe) “existenčnou civilizačnou únavou”.

Angela Merkelová urobila fatálne rozhodnutie otvorením dverí miliónu a pol migrantov, aby tak zmiernila “demografickú zimu” svojej krajiny. Nie je náhodou, že Merkelovej, ktorá sama nemá deti, prischla prezývka “súcitná matka” migrantov. Merkelovej evidentne nevadí, že masívny príliv migrantov zmení nemeckú spoločnosť, pravdepodobne už navždy.

Autor Dennis Sewell v tejto súvislosti pre Catholic Herald píše:

“Práve idea o “Západnej civilizácii” sama o sebe komplikuje demografickú paniku. Bez toho by bola odpoveď jednoduchá: Európa sa nemusí trápiť pri hľadaní mladých ľudí, ktorí by podporovali starých v ich posledných rokoch života. Máme totiž už hromadu mladých migrantov, ktorí stoja za dverami a klopú na dvere, snažia sa prejsť cez ostnatý drôt, či preplaviť k nám na gumových člnoch. Musíme ich len pustiť dnu.”

V podstate má pravdu.

Merkelovej bezdetný status odráža nemeckú spoločnosť: podľa štatistík EÚ 30% nemeckých žien nemá potomkov a toto číslo narastá až na 40%, ak k tomu prirátame dievčatá, ktoré končia univerzitné štúdiá. Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová povedala, že ak miera pôrodnosti nenarastie, budú musieť “zhasnúť svetlá”.

Podľa novej štúdie, ktorú publikoval francúzsky demografický inštitút (Institut national d’études démographiques), až štvrtina európskych žien, ktoré sa narodili v 70.tych rokoch, zostane pravdepodobne bezdetná. Kým vo Walese a Anglicku bola v roku 1940 bezdetnou každá deviata žena vo veku 45 rokov, dnes je to už každá piata žena.

Francúzsky novozvolený prezident Emmanuel Macron odmieta tvrdenie Francoisa Hollanda, že “Francúzsko má s islamom problém”. Je proti odopieraniu občianstva džihádistov, a trvá na tom, že Islamský štát vlastne nie je islamský. “To, čo je problémom dnes, nie je islam, ale isté správanie, ktoré môžeme definovať ako náboženské a potom toto správanie priraďujeme k osobám, ktoré praktizujú toto náboženstvo”.

Macron hlása akýsi multikulturálny bufet. Hovorí o kolonializme ako o “zločine proti ľudskosti”. Je za otváranie hraníc a podľa neho nejestvuje nič také ako “francúzska kultúra”.

Filozof Mathieu Bock-Coté tvrdí, že 39-ročný Macron, ktorý má za manželku svoju 64-ročnú bývalú učiteľku, je symbolom “šťastnej globalizácie, ktorá je oslobodená od pamäte francúzskej stratenej slávy”. Nie je náhodou, že hnutie Manif Pour Tous, ktoré bojovalo proti legalizovaniu homosexuálnych manželstiev a adopcii takýmito pármi, urgovalo Francúzov, aby nevolili tohto “proti-rodinného kandidáta”… Jeho heslo ako aj hnutie “Vpred!” stelesňuje globalistické elity, ktoré redukujú politiku len na akési predstavenie.”

Aj preto turecký líder Erdogan nalieha na moslimov, aby mali aspoň po päť detí a islamskí imámovia urgujú, aby moslimovia plodili deti a tým dobyli Európu. Islamskí rasisti sú zaneprázdnení budovaním stretu civilizácii uprostred Európy a sami definujú svoje západné hostiteľské krajiny ako tie, ktoré padnú: bez populácie, bez hodnôt a opustením svojej vlastnej kultúry.

Keď sa pozrieme na Merkelovú, Rutta, Macrona a iných, môžeme vôbec povedať, že sa títo islamskí rasisti mýlia? Naši lídri nás uspia do katastrofy. Prečo by ich malo trápiť, že na konci ich života už Európa viac nebude Európou? Joshua Mitchell k tomu trefne hovorí: “Nájsť seba samých je pre nich dôležitejšie než budovať svet. Mnoho generácií to už za nás predsa urobilo, tak my sa už len hrajme…”

Giulio Meotti