Baterkáreň v Šuranoch podala informáciu o vplyvoch na životné prostredie

Baterkáreň v Šuranoch, zastúpená spoločnosťou GIB EnergyX Slovakia, podala v utorok 22. apríla na rezort životného prostredia informáciu o dopadoch na životné prostredie. Na sociálnej sieti o tom informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ako uviedol, do termínu podania uvedeného dokumentu sa rezort nemal k čomu vyjadrovať

HS / SITA

Na snímke podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) / Foto: TASR – Jaroslav Novák

▶ ❚❚ ↻

Všetci, ktorí sa k investícii doteraz vyjadrovali, sa podľa neho vyjadrovali k niečomu, čo nemohli mať naštudované, pretože žiaden dokument neexistoval.

„To čo sa doposiaľ posudzovalo na okresných úradoch životného prostredia bol priemyselný park. Okresné úrady životného prostredia, a som prekvapený, že politici, ktorí chodili do Šurian klamať ľudí ani to nevedia, nespadajú napriek svojmu názvu pod životné prostredie, ale pod ministerstvo vnútra,” dodal Taraba.

Minister ďalej uviedol, že na jeho počudovanie je predložený dokument dosť chabý, chýbajú v ňom rozptylové štúdie, dopady na podzemné vody a podobne. Od investora očakáva, že potrebné dokumenty riadne doplní. Taraba tiež poznamenal, že ako minister nemá právomoc výstavbu zastaviť alebo povoliť.

„Minister má len právo garantovať zákonný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie,” skonštatoval.

Taraba má tiež odkaz pre tých, ktorí tvrdia, že do mesta Šurany nemá ísť žiadna investícia, pretože tam je úrodná pôda.

„V mestách Šurany a ostatných lokalitách južného Slovenska stoja napríklad nákupné centrá, ktoré sú na úrodnej pôde, sú tam benzínové pumpy, stoja tam domy, sú tam cesty a podobne,” poznamenal.

Dôvodom podľa neho je, že slovenský zákon neumožňuje niekomu zakázať výstavbu len preto, že je niekde úrodná pôda.

„To, čo chcem garantovať je, že každý jeden občan SR, ktorý priamo alebo nepriamo má byť touto investíciou dotknutý, bude mať možnosť sa riadne so všetkým oboznámiť a vyjadrovať sa,” skonštatoval minister s tým, že verí, že investícia v Šuranoch nebude posudzovaná v zrýchlenom konaní.

„Integrované povolovanie, ktoré túto investíciu čaká, ja absolútnou garanciou pre každého občana, aby si mohol byť istý, že štát bude konať nezávisle, nezaujato a transparentne,” dodal Taraba.

Minister zároveň odkázal všetkým politikom, aby nekŕmili ľudí strachom.

„Môj odkaz je aj všetkým starostom. Ak nechcete nejaké investície na svojich územiach, tak si upravte územné plány, aby to nebolo možné a neschovávajte sa za sukne alebo za nohavice politikov, ktorí sú v ministerských funkciách a o ktorých viete, že nemajú túto právomoc,” doplnil s tým, že ministerstvo je na to, aby každú investíciu posúdilo bez ohľadu na to, kto je investorom.

Investor GIB EnergyX Slovakia uviedol, že dokumentácia EIA bola spracovaná v súlade s najprísnejšími štandardmi slovenskej aj európskej legislatívy a vychádza z maximálnej predpokladanej záťaže výrobného procesu.

„Reflektuje preto všetky prevádzkové scenáre, vrátane potenciálnych technologických úprav, či expanzie v podobe prípadného budúceho rozšírenia výroby. Projekt počíta s komplexným súborom environmentálnych opatrení,” konštatuje spoločnosť.

„Rozpúšťadlo NMP bude zachytávané s účinnosťou nad 99,99 percenta a regenerované na opätovné použitie vo výrobe, pričom emisné hodnoty neprekročia hranicu 1 mg/Nm³,” konštatuje investor.

Ako dodáva, technologická voda bude opakovane recyklovaná a pred vypustením do rieky Nitra prejde čistením vo vlastnej čističke odpadových vôd a následným monitoringom podľa prísnych legislatívnych predpisov.

Dopravné zaťaženie bude podľa spoločnosti z veľkej miery znížené železničným napojením a plánovaným cestným obchvatom mesta Šurany, čím sa minimalizuje vplyv na mestské komunikácie.

„V snahe klásť dôraz na znižovanie uhlíkovej stopy bude zabezpečená vlastná výroba elektriny z fotovoltaických panelov,” doplnil investor.

Výkonný riaditeľ spoločnosti GIB EnergyX Slovakia Pavol Krokoš poznamenal, že cieľom nebolo iba splnenie zákonných požiadaviek, ale vytvorenie projektu, ktorý sa stane referenčným príkladom technologicky a ekologicky udržateľnej priemyselnej výroby.

„Projekt svojím rozsahom patrí medzi najväčšie priemyselné investície v strednej Európe za posledné roky. Na príprave dokumentácie sme úzko spolupracovali s tímom odborníkov, ktorí jej venovali stovky hodín práce s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť a vysokú kvalitu výstupov,“ uzavrel Krokoš.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Varšava zaplatila Českej republike 11 miliónov českých korún (453.000 eur) za odstránenie odpadu nelegálne dovezeného z Poľska, uviedol český minister životného prostredia.