Automobilky tak zostávajú najväčšou brzdou sektora aj podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka, podľa ktorého sa medziročný prepad výroby áut prehĺbil až na -11 %, čo je najhorší výsledok od marca 2024. Horňák upozorňuje aj na konkrétne výpadky v slovenských závodoch.

„Žilinská Kia zrušila niekoľko výrobných dní či spomalila výrobu, prerušenie výroby niektorých modelov mal aj bratislavský Volkswagen,“ povedal Horňák.

Na problémoch slovenských fabrík sa podpisuje kombinácia nízkeho dopytu v Európe, komplikovaného prechodu na výrobu elektromobilov a nutnosti zosúlaďovania výrobných plánov s materskými koncernami.

Pokles výroby však nie je len automobilovým príbehom. Energeticky náročné odvetvia, najmä výroba kovov či segment energetiky, zostávajú pod dvojitým tlakom nízkeho dopytu aj vysokých nákladov. Naopak, malou vzpruhou je chemický priemysel, ktorý podľa Boháčka už tretí mesiac po sebe výrazne rástol a čiastočne kompenzoval pokles v ostatných segmentoch. Celkový obraz však zostáva slabý. Október sa stal už ôsmym mesiacom medziročného poklesu priemyslu v tomto roku.

V pozadí vývoja priemyselnej produkcie stojí najmä európsky dopyt, ktorý zostáva kľúčovým faktorom. Obaja analytici upozorňujú, že slovenský výkon bude v najbližšom období závisieť predovšetkým od nemeckej ekonomiky. Horňák pripomína, že práve Nemecko bude musieť priniesť impulz, ktorý môže predstaviť jeden z najvýznamnejších rozpočtových stimulov v histórii krajiny. Ak sa nemecký priemysel opäť rozbehne, pozitívny efekt sa prenesie do celej EÚ a následne aj na slovenské linky.

Externé hrozby však zostávajú citeľné. Európske automobilky stále zápasia s čínskou konkurenciou a neistejším trhom elektromobilov, pričom viaceré výroby v Európe počas roka obmedzovali produkciu. K tomu sa pridávajú aj geopolitické napätia a americká protekcionistická politika. Podľa Horňáka ide o faktor, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje dopyt a komplikuje exportné možnosti slovenských výrobcov. K tomu sa prikladajú aj domáce konsolidačné opatrenia. Nové dane a vyššie náklady, ktoré podľa neho zhoršujú konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Tomáš Boháček vidí riziká v troch oblastiach: automobilkách, energetike a európskom investičnom cykle. Bez ich stabilizácie je výraznejšie oživenie nepravdepodobné. Aj keď predstihové indikátory naznačujú mierne zlepšenie koncom zimy, celkový sektor zostáva krehký a ďalší vývoj bude skôr o hľadaní dna než o trvalom obrate. Jedným z mála pozitív podľa neho zostáva, že problémy sa aspoň zatiaľ neprelievajú do prudkého prepadu zamestnanosti či výrazných šokov v dodávateľských reťazcoch.