Zamestnanci ministerstva financií analyzovali viac než 712-tisíc záznamov v celkovom objeme 23,7 miliardy eur. Následne vybrali vzorku subjektov na hĺbkovú kontrolu na základe rizikových kritérií, ako bol počet poskytovateľov financií, časové prekrývanie podpôr či medializované podozrenia. Vládne audity sa napokon zamerali na 26 subjektov a preverili výdavky vo výške 47,4 milióna eur, čo predstavuje približne 0,2 percenta z celkového objemu analyzovaných financií.

Výsledky ukázali, že porušenie finančnej disciplíny sa týkalo šiestich prijímateľov, u ktorých audítori identifikovali 22 nedostatkov, z toho 17 finančných s vysokou závažnosťou. Celková suma sporných výdavkov presiahla 236-tisíc eur, teda približne pol percenta z kontrolovaného objemu. Išlo najmä o duplicitné čerpanie prostriedkov, neoprávnené nárokovanie výdavkov či nedodržanie zmluvných podmienok, napríklad povinného spolufinancovania.

Medzi subjektmi, pri ktorých audity zistili porušenia, sa nachádzajú viaceré občianske združenia, ale aj podnikateľské subjekty a samospráva. V prípade viacerých prijímateľov, ako sú združenia Post Bellum SK, Projekt Fórum či divadlo Pôtoň, bude ministerstvo financií podávať podnety na začatie správneho konania podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy s cieľom vymáhania finančných prostriedkov a uloženia sankcií. Audity niektorých projektov pritom stále pokračujú, keďže preverovanie čerpania dotácií za posledné roky ešte nebolo ukončené.

Zaujímavým kontrastom je výsledok paralelných kontrol vykonaných samotnými rezortmi v rámci ich kompetencií. Tie podľa predloženého materiálu žiadne prípady duplicitného financovania neodhalili. Ministerstvo financií však upozorňuje, že poskytovatelia vedia overovať financovanie len v rámci vlastného rozpočtu a podriadených organizácií, čo výrazne obmedzuje schopnosť zachytiť riziká presahujúce hranice jedného rezortu.

Záver auditu preto smeruje k systémovému odporúčaniu. „Existuje riziko duplicitného financovania rovnakých položiek v rámci viacerých rezortov,“ konštatuje ministerstvo financií v materiáli predloženom vláde. Riešením má byť zavedenie centrálnej evidencie verejných financií, ktorá by mala preventívnu, detekčnú aj korekčnú funkciu a umožnila by automatizovanejšie a krížové kontroly naprieč štátnou správou. Bez takejto databázy zostáva podľa rezortu ochrana verejných financií závislá najmä od ex post auditov a čiastkových kontrol.

Keďže väčšina vládnych auditov bola ukončená až v januári 2026, materiál zatiaľ nehodnotí plnenie nápravných opatrení. Vláda by sa k nim mala vracať každoročne v rámci pravidelných správ, ktoré má minister financií predkladať za každý ďalší rok.