Pravdu mali filozofi, keď tvrdili, že sociálna báza je dôležitejšia ako ideologická, základ je dôležitejší ako nadstavba a za ľubovoľnými debatami o vyšších témach “trčia uši ekonomiky”.

Pred 100 rokmi celé pluky Petľurovskej ukrajinskej armády, ktorej členovia spočiatku snívali o samostatnej Ukrajine, začali prechádzať na stranu boľševikov, pretože koncepcia “ukrajinského, slobodného a suverénneho štátu” nebola tak jasná a pochopiteľná ako boľševické heslo “pôda ľuďom”.

Dnes sa už otvorene hovorí o tom, že “stanné právo” na Ukrajine je spôsob pre niektorých ukrajinských politikov ako sa ešte viac nabaliť. V Kyjeve pobehujú spotení a ozbrojení nacisti a snažia sa od Kaukazanov získať pod kontrolu trhové centrum, v Odese Bileckého členovia Nackorpusu kňučia, pretože pri pokusoch ukazovať svaly a získať pod kontrolu biznis v Odese im už neznámi páchatelia odstrelili zopár nazi kamarátov.

Stanné právo vyhlásené Porošenkom znamená, že žiadni investori na Ukrajinu neprídu. Posledné cenné komodity, ktoré sa na Ukrajine nachádzajú, sa budú predávať tvrdo pod cenu, život obyvateľov sa ešte viac zhorší. Už dnes sa hovorí o tom, že cena Nikolajevskeho závodu na výrobu lodí sa pohybuje vo výške približne 4 milióny USD, hoci jeho reálna cena v normálnej ekonomike by sa pohybovala niekde okolo sto miliónov USD.

Stanné právo Porošenka znamená, že ekonomická situácia sa na Ukrajine ešte viac zhorší.

A bežní Ukrajinci to dobre vedia. Pokiaľ Porošenko na americký príkaz hysterizuje, že  “Putin napáda Ukrajinu”, západní Ukrajinci blokujú cesty na Ľvov a kladú Porošenkovi nepríjemné otázky ohľadne nízkych platov a vysokých cien. Ale keď svojho času Porošenko alebo Jaceňjuk krátko pred Majdanom vyhlasovali, “dajte nám tri roky a Ukrajinu nespoznáte”, ukázalo sa, že naozaj neklamali, dnes Ukrajinu nikto nespoznáva. Porošenko je teda  reálne naozaj hlupák a jeho politickí poradcovia a prívrženci sú takisto hlupáci. Aký je zamestnávateľ, takí sú aj pracovníci.

Ukrajinský analytik Šarij, ktorý žije mimo Ukrajinu, pretože je na čiernej listine ukrajinských nacistov a ukrajinskej tajnej služby sa pred nedávnom pozastavil nad tým, že Porošenko používa veľmi tupú propagandu. Porošenkova tupá propaganda má svoje opodstatnenie. Ona je naozaj určená pre hlupákov, pretože hlupáci sú základným fragmentom Porošenkovej voličskej základne a hlupáci sú rovnako aj hnacou silou všetkých majdanov. Čím je človek inteligentnejší, tým viac sú mu cudzie pozície Porošenka a jeho politický program. Takže so zreteľom na posilnenie vlastného vplyvu na svoju voličskú základňu postupuje Porošenko so svojou tupou propagandou veľmi správne.

Problém pre Porošenka spočíva však v tom, že aj na Ukrajine, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, sú hlupáci v menšine. Porošenko ich len posťahoval do Kyjeve a ozbrojil ich, hlupáci radi skandujú tupé heslá a poskakujú (časť hlupákov je aj na frontovej línii na Donbase). Teraz keď môžu hlupáci poskakovať aj so zbraňami a ešte sú za to aj platení, ich blaženosť je neskonalá. Ale studená voda, problémy s kúrením, vysoké platby za bývanie, teplo, medicínska starostlivosť, rovnako ako prázdna chladnička výrazne stimulujú myslenie a sú nepriateľom hlupákov.

A na čo teda myslí bystrý človek na Ukrajine, keď počuje Porošenkove hystérie o tom, že Rusko útočí na Ukrajinu? Pomyslí si: “No a čo?”. A niektorí idú vo svojom myslení ešte ďalej, keď si pomyslia “mohli by tí ruskí agresori útočiť aj rýchlejšie”. Veď Rusi predsa neútočia na bystrého a konkrétneho ukrajinského človeka, v ohrození sú členovia Porošenkovho nacistického režimu.

Všetkým ostatným Ukrajincom sa začne lepšie dariť. Aj kríza na Ukrajine sa skončí, aj výplaty začnú rásť, aj ceny sa znížia, vzniknú nové pracovné možnosti, aj infraštruktúra sa potichu začne obnovovať. Súdy začnú opätovne pracovať, banditizmus sa dostane pod kontrolu, aj teplú vodu a kúrenie znova pustia.

A dokonca ani nikto nebude nikoho prenasledovať za ukrajinskú “movu”. Všetci, ktorí sa nevedia naučiť po rusky, môžu svoju “movu” používať tak, ako ju používali aj v ZSSR a ako ju používajú aj dnes.

Takže to zhrniem. Dnes už takmer 60-70 % Ukrajincov potichu snívajú o ruskej agresii a snívajú, že sa ich život zlepší. No bratský vzťah a ruská dobročinnosť sa už minula. Aj okupáciu si, Ukrajinci, treba zaslúžiť.

Alexander Rogers